Ešte stále tomu nemôžem uveriť. Som v UK. V Londýne. JA! Žena čo nemá rada Londýn, čo nemá rada deti, čo nemá rada angličtinu. Som tam a som na seba HRDÁ. Viem že to znie zvláštne, ale som.
Vopred ďakujem svojim skvelým dvom kamarátkam že ma k tomu dokopali.
Ale aby som to ujasnila, nemám rada Londýn. Je smutný, obrovský a previazaný obrovskou červenou mašľou na ktorej je nápis "Som krásny, všetci ma milujú aj keď som gýč" . Je to len môj skromný názor. Nehovorím že tam nie sú miesta, ktoré mám rada aj ja. Ale vo všeobecnosti, zdieľam tento názor.
Nemám rada deti. Nemám rada deti v perinke, keď revú a sú rozmaznané. Nedokážem sa usmievať na cudzie deti v obchodnom centre, aj keď sa usmievajú, a hovoriť im slniečko. Ale dala som sa na to a robím au pair.Poviete si nič svetoborné, opak je pravdou. A týmto pozdravujem každú slobodnú maminu, ktorej nešiblo a chodí po vlastný. Po mojej "au pair správe" väčšina mojich priateľov zostala ŠOKOVANÁ. Ale moje dieťa a rodina sú úžasné !!! ZASE ŠŤASTIE !!!
A angličtina ? Kapitola sama o sebe. Dúfam že tento boj raz nad ňou zvíťazím, lebo už ma veľa krát dohnala k slzám!!
Ja lenže som konečne šťastná a spokojná.
28. dec 2014 o 23:05
Páči sa: 0x
Prečítané: 137x
Žeby šťastie ?
Konečne o 0:45 29.12.2014 môžem napísať o mojom tohtoročnom šťastí. Aj keď, stále môže odletieť, ja len dúfam že to nespraví.
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)