Žeby šťastie ?

Ešte stále tomu nemôžem uveriť. Som v UK. V Londýne. JA! Žena čo nemá rada Londýn, čo nemá rada deti, čo nemá rada angličtinu. Som tam a som na seba HRDÁ. Viem že to znie zvláštne, ale som. 
Vopred ďakujem svojim skvelým dvom kamarátkam že ma k tomu dokopali. 
Ale aby som to ujasnila, nemám rada Londýn. Je smutný, obrovský a previazaný obrovskou červenou mašľou na ktorej je nápis "Som krásny, všetci ma milujú aj keď som gýč" . Je to len môj skromný názor. Nehovorím že tam nie sú miesta, ktoré mám rada aj ja. Ale vo všeobecnosti, zdieľam tento názor.
Nemám rada deti. Nemám rada deti v perinke, keď revú a sú rozmaznané. Nedokážem sa usmievať na cudzie deti v obchodnom centre, aj keď sa usmievajú, a hovoriť im slniečko. Ale dala som sa na to a robím au pair.Poviete si nič svetoborné, opak je pravdou. A týmto pozdravujem každú slobodnú maminu, ktorej nešiblo a chodí po vlastný. Po mojej "au pair správe" väčšina mojich priateľov zostala ŠOKOVANÁ. Ale moje dieťa a rodina sú úžasné !!! ZASE ŠŤASTIE !!! 
A angličtina ? Kapitola sama o sebe. Dúfam že tento boj raz nad ňou zvíťazím, lebo už ma veľa krát dohnala k slzám!!

Ja lenže som konečne šťastná a spokojná.