Jedni milujú olivy, ostatní ich neznášajú. To je pravdaže veľmi banálny príklad. Pretavme si to na politickú scénu. V mladšom veku som od staršej generácie na každej rodinnej oslave počúvala proruské a proamerické názory. Buď ste sa nakláňali vpravo alebo vás to ťahalo vľavo. Inak to nešlo. Postupom času sa otvorili citlivejšie témy ako otázka amnestie, či očkovanie detí. A čo tradičná rodina?
Aj dnes sa toto slovné spojenie vo veľkom skloňuje v rôznych diskusiách. Čo je tradičná nukleárna rodina si nemusíme objasňovať, tento pojem je každému na Slovensku dobre známy odkedy nám Aliancia za rodinu predstavila referendum, ktoré však nebolo úspešné. Keď sa odkloníme od očividného, premýšľam, či je tradičná rodina naozaj v každom prípade tou ideálnou voľbou. Tu sa nachádzajú dva tábory. Čaputované pijú LGBT, zatiaľ čo pán Kotleba vynechá kolo. Títo dvaja reprezentanti, tak isto ako ich sympatizanti, sú zástancami protiľahlého zmýšľania. Dostalo sa to až do takých krajností, že tento názor vykresľuje ich kompetenciu, ba až hovorí o tom, akými sú ľuďmi. Ide o jav, ktorý vytvára nenávisť jeden k druhému a to nie len v politickej scéne.
Všetko sa to z diskusií na televíznych obrazovkách odráža na naše gauče. Benevolencia sa mnohokrát končí v slobode prejavu. To by ešte nebol taký veľký problém, keby sa k tomu nepridala aj nenávisť. Ak pracujete v službách tento jav ste museli zaznamenať. Baviť sa o počasí je najpopulárnejšou nonšalantnou debatou medzi neznámymi ľuďmi nachádzajúcimi sa v jednej miestnosti. Politika je tou druhou, len o trochu konfliktnejšou. Mať iný názor je v poriadku, je to odrazom diverzity ľudí, mať však iný názor ako mám ja, to neprichádza v úvahu.
Dostáva sa to do takých krajných situácií, že sa hádajú rodiny, kamaráti, susedia aj cudzinci na sociálnych sieťach. Tak majú povoliť gejom adopciu detí, či je to proti prírode? Jednoznačne nie, tieto hodnoty sa v nich zakorenia, rodičia ich nakazia homosexualitou. Na druhej strane je byť proti veľká diskriminácia odlišne orientovanej komunity, opovrhovanie a pľutie na niečo, čo nám nie je známe. Ktoré rozhodne je správne? A kde je pravda, keď je to každému isté, ale nikto sa nezhodne?
Ľudia si tak veľmi zvykli na svoje právo na slobodu slova, až sa nevedia zastaviť. Vcuclo nás to do kolobehu osočovania, hádok, anonymnému vulgarizmu, k chyteniu sa posledného stebla možnosti mať navrch. A kvôli čomu? Tolerancia a ľudskosť sú slová, ktoré sú tak často používané, až sme možno zabudli na ich význam.
To sú vojny medzi nami, ktoré si neuvedomujeme, lebo sú nasiaknuté v našej každodennej rutine. Ležia pred špičkou nášho nosa a my v nich jednoducho naďalej pokračujeme. Heslo „ži a nechaj žiť“ lieta niekde nad našimi hlavami, avšak kvôli určitým zákonom, ktoré nie sú nikomu jasné, mu nie je dopriate sa usadiť na zemi. A pravdepodobne ani nikdy nebude. Nie pokiaľ budeme tieto žabomyšie vojny naďalej v nás a v našom okolí živiť.
