Posledné mesiace som trávila za výkresmi, až po uši špinavá od farby a ceruzkou za uchom. Tento môj tréning gradoval do posledných dní- do teraz. Musím sa priznať, že mi z toho kreslenia už šibe. Len čo zavriem večer oči, hneď sa mi zjaví drapéria, alebo kčrah, ktorý treba vytieňovať tak, aby bolo jasné že je oblý. Ach! Neraz som si zahrešila, na tie svoje ruky, ktoré vedia tancovať s ceruzkami. Neraz som si zahrešila, ako by som radšej bola ovládala matiku, namiesto kreslenia. Neraz som si proste pekne zanadávala.
Fúú, a teraz ma čaká talentovka! Zajtra! Už zajtra a ja mám pocit, že nič neviem. Bojím sa, že tam prídem a ....a nič- okno....nič. Budem pozerať na to zátišie a nebudem sa môcť ani pohnúť. Bŕŕŕ!!!
Do čerta! Aspoň keby mi na tej škole tak nezáležalo! Že by ma bavilo aj čosi inšie! No nie, nebaví, pretože tie moje ruky vedia iba tancovať s ceruzkami!
Neviem si predstaviť, aká by som bola šťastná, keby ma do toho Trenčína zobrali! Čo by som asi robila? Vyskakovala dva metre do výšky a ušami sa odrážala :D
No, končím s písaním, idem tancovať z ceruzkami...... :)
