Róm - rasizmus a predsudky na Slovensku

Rómovia sú jedna z najdlhšie usídlených etnických menšín v Európe. Nemajú žiadne nároky na územie, nikdy nezačali vojnu, ani zďaleka nie sú homogénni a boli medzi nimi osobnosti, ktoré ostanú navždy zapísané v našich historických knihách. V minulosti boli väčšinou v pohybe, terigali sa na okrajoch Európskej histórie, zarábali si na živobytie v zákutiach a štrbinách spoločnosti veštením, pletením košov, kováčstvom, obchodovaním s koňmi a so šrotom.Počas histórie boli predmetom sociálneho vylúčenia v rôznych formách, vrátane otroctva, prenasledovania a genocídy. Môžu vyzerať ako ľudia pochybnej cti, ktorí sú schopní ľstivých trikov, alebo podľa okolností sa môžu javiť aj zvodne divokí. Mali svoj svet a my, gadžovia, sme mali náš

Jedna z najpodstatnejších čŕt rómskej mentality je ich odolnosť voči asimilačným snahám zo strany majoritnej spoločnosti. V niektorých aspektoch sa Rómovia adaptujú, prijímajú jazyk a náboženstvo dominantných skupín, využívajú technické a sociálne vymoženosti súčasnej doby. No ich životný štýl odoláva zmenám počas striedania generácií. Značná časť rómskej populácie zostáva funkčne negramotnou a udržiavajú si silnú bariéru medzi sebou a vonkajším svetom.

Na Slovensku ako aj v celej Európe stále pretrvávajú predsudky voči Rómom. Pretrváva tu skrytý rasizmus, a je tolerovaný spoločnosťou. Ako vieme predísť predsudkom voči Rómom? Zdá sa, že vyplývajú z všadeprítomnej ľudskej tendencie kategorizovať ľudí do skupín a správať sa k skupinám, ktoré sú „ako my“ lepšie ako k „odlišným“ skupinám. Vyzerá to tak, že predsudky sú v nás hlboko zakorenené. Ako výsledok našich predsudkov nenávidíme niektorých ľudí a zároveň im podľa nich ubližujeme.

Svet je pohltený v násilí a nenávisti. Počiatok tohto opovrhnutia jedného druhým sa často nájde v rozdielnosti národnosti, etnickej príslušnosti, rasy, náboženstva alebo sexuálnej orientácie. Etnické násilie je snaha, ktorá je motivovaná skupinovými predsudkami za úmyslom spôsobiť fyzické alebo psychologické zranenie. Tento spôsob násilia sa deje v Iraku, Afganistane, Izraeli, Severnom Írsku, Španielsku a v častiach Afriky.

 Aj keď otvorená diskriminácia už nie je zvyčajná, jej jemnejšie verzie sú stále evidentné. Členovia rómskej menšiny sú len zriedka zastúpení vo verejnej správe, polícii alebo v ozbrojených silách. Mená ulíc, značky a nápisy zvyčajne ignorujú rómske nárečia. Miestni úradníci sa nesnažia hovoriť jazykom menšín ani v regiónoch kde rómska etnická menšina tvorí podstatnú časť populácie. To všetko je stály zdroj napätia, ktoré vedie k rastúcemu podráždeniu.

Veľké sumy peňazí z rôznych programov a organizácií – národných, medzinárodných, vládnych a súkromných – sú určené na integráciu Rómov do spoločnosti a aj keď tieto projekty dosiahli určité pozitívne výsledky, Rómom sa stále nedarí dobre vychádzať so zvyškom spoločnosti a často tvrdia, že sú vystavení diskriminácii.

Ako bojovať proti rasizmu, predsudkom a etnickej neznášanlivosti?
 
Je potrebné znížiť sociálnu a politickú izoláciu Rómov ako aj zlepšiť ich životné podmienky. Musíme ukázať, že rasistické správanie a názory sú zbabelé, hanebné a pod úroveň. Našim cieľom musí byť sociálna rovnosť pre každého.

Splnomocnenie je jedným z najpodstatnejších faktorov pri dlhodobej snahe dosiahnuť rovnosť a zmenu. Je potrebné vyrovnať mocenské vzťahy medzi väčšinou a menšinou, aby si menšina našla svoj vlastný hlas a dosiahla schopnosť obhajovať sa. Iba týmto spôsobom môže vzniknúť štruktúra, v ktorej etnické menšiny môžu získať rovnaké príležitosti ,a zároveň si uchovať výraznú etnickú identitu. Sú potrebné integrované stredno-dlhodobé stratégie, ktoré berú do úvahy zamestnanie, bývanie, spravodlivosť pre všetkých a vzdelanie. Veľa dobrých iniciatív zlyhalo, lebo nebrali do úvah vzťahy medzi týmito oblasťami.
 
Inštitúcie musia prejsť zmenou aby sa zabezpečilo vybudovanie vzťahu k Rómskym komunitám na základe spravodlivých a rovnakých podmienok. Ostatné iniciatívy vyjdú na zmar ak sami verejné inštitúcie nie sú schopné pracovať férovo a efektívne v prostredí, kde menšiny majú rovnaký status a silu.
Veľa Rómskych detí, ktoré sú v školách pre „mentálne postihnutých“ sú schopné zvládnuť normy bežného vzdelávacieho programu. Veľa z nich je nesprávne označených za „mentálne postihnutých“ a umiestnených do špeciálnych škôl. Naviac systém umiestňovania študentov do špeciálnych škôl je neadekvátny a pravdepodobne zaujatý.


Inovatívne vzdelávacie programy zaznamenali úspechy – lepšie známky, čítacie schopnosti, zvýšené pozitívne sebavedomie, menšie etnické predsudky proti rómskym deťom, zvýšenie šancí na pokračovanie v ďalšom vzdelávaní . Ak chceme zabezpečiť úspešné vzdelávanie pre Rómske deti, počnúc od raných rokov vzdelávania, študijný model musí obsahovať:
 - pevnú vieru v schopnosti všetkých detí uspieť, čo sa prejaví držaním vysokých očakávaní pre deti
 - používanie bežných osnov
 - zavedenie a kultúrnej a lingvisticky vhodnej praktickej výučby v triede
 - pridanie rómskych rodinných koordinátorov do tried, prinesenie Rómskej kultúry a jazyka do triedy