VEĽKÁ NOC, ŽIDOVSKÝ PESAH

S Veľkou nocou sa v dnešnej dobe spája okrem kresťanského kríža aj čokoládový zajačik, veľkonočné vajíčka či kraslice, pondelňajšie polievanie a iné tradície. Aký je pôvod dnešných Veľkonočných tradícií?

Presný etymologický pôvod názvu „Veľká noc“ nie je známy. Niektoré zdroje tvrdia, že slovo Veľká noc (angl. „Easter“) je odvodené z „Eostre“, čo je germánska bohyňa jari a plodnosti. Iné zdroje spájajú Veľkú noc s latinským názvom „hebdomada alba“ (biely týždeň), naráža na biele oblečenie nosené prvými pokrstenými kresťanmi. Verí sa, že tento latinský názov sa chybou prekladu stal slovom „esostarum“ v starej nemčine, ktorý sa neskôr stal „Easter“ v angličtine. V španielčine je Veľká noc známa ako Pascua, vo francúzštine ako Paques. Tieto slová sú odvodené z gréckeho a latinského slova „Pascha“ alebo „Pasch“.

veľká noc velkonocny zajacik velkonocne vajicko križ

V Biblii nenájdete žiadny príbeh o Veľkonočných zajačikoch, vajíčkach, šibačke, alebo polievačke. Začlenenie týchto symbolov a zvykov do Veľkonočných sviatkov prišlo niekoľko storočí po ukrižovaní Krista. Podľa Floridskej univerzity pôvod veľkonočného zajačika je niekde v pred-kresťanskom Nemecku okolo 13 storočia, keď ľudia uctievali viacero bohov a bohýň, takisto aj bohyňu Eostre. Túto germánsku bohyňu jari a plodnosti uctievali počas jarnej rovnodennosti (v blízkosti Veľkej noci) a jej symbolom bol zajac. Časom veľkonočné pohanské tradície splynuli s kresťanskými a zajac ako aj iné symboly našli miesto v Slovenskom folklóre.

Vajíčka sú staroveký symbol plodnosti, ako aj jar je symbolom nového života. Niektoré zdroje tvrdia, že veľkonočné vajíčka reprezentujú Ježišovo vzkriesenie. Avšak táto asociácia prišla oveľa neskôr, keď sa v 15 storočí Rímsky katolicizmus stal v Nemecku dominantným náboženstvom a splynul s už zakorenenou pohanskou (paganskou) vierou.

Polievačka a šibačka majú dievčatám priniesť zdravie, šikovnosť a plodnosť. Sú to tiež pohanské zvyky, ktoré pochádzajú z predkresťanského obdobia. Ján Kollár (1973-1852) v Narodných Spievankách napísal, že “oblievačka je pohanskoslovanský pozostatok, ktorého cieľ a význam nevieme.” Je to pozostatok starých magických obradov, ktoré malý zabezpečiť hojnosť vlahy pre pôdu.