Pred časom ma celkom „dostal“ článok s ekonomickou kalkuláciou „vrcholnej hlúposti“ zbierania vrchnákov z PET fliaš. Keďže sa zbieraniu a pomoci druhým touto formou – hlavne hendikepovaným deťom venujeme od roku 2012, dovolím si v rámci „absolventa univerzity života“ reagovať na tento článok. Je skutočne do neba volajúca hlúposť venovať čas odkrúteniu a odloženiu vrchnáčika stranou? Pozrime sa na 5 dobrých skutkov, ktoré autor zavrhuje.
Dobrý skutok odloženého PET vrchnáka.
Autor článku Martin Malý vychádza z chybného predpokladu, že človek zrejme kupuje plastovú fľašu na to, aby odložil vrchnák. A tiež mu uniká, že človek zvykne kupovať nápoje v plastových fľašiach zväčša preto, že chce piť iný nápoj ako vodu, napríklad džús, colu či našu obľúbenú kofolu. A tá predsa len netečie z kohútika. Keď teda plastovú fľašu hodím do plastov a vrchnák odovzdám do zberu vrchnákov, je to len lepšie a plnšie využité. Jedine, že by autor bol rád, aby vrchnáky zostávali na plastových fľašiach, a tak by spoločnosti na odvoz odpadu v mestách mohli recyklovať, keďže by im táto kvalitná surovina, ktorá sa tiež dobre predáva, zostala na PET fľašiach. Nie je utópia vedieť, že plast sa triedi ešte na linke po tom, ako príde „žltý kontajner“. (samozrejme aj to triedenie je ešte na diskusiu) Takže ak si človek kúpi nápoj v PET obale a vrchnák venuje zbierke, urobí dobrý skutok.
Ďalší dobrý skutok je edukačný.
Človek sa učí deliť s inými. Bolo by krásne, keby každý človek dával 1 € bokom každý deň a na konci mesiaca by peniaze dal neziskovke, chorým detičkám alebo komu treba. Ako riaditeľka občianskeho združenia viem, že ľudia dávajú. Ale musia byť vedení k tomu, aby mysleli na druhých. Aby sa vedeli deliť. Je starou praxou, že človek rád dá to, čo ho až tak nebolí, čo mu nesiahne priamo na peňaženku. Nech mi autor článku povie, kde dáva svoje 1% z platu. Alebo nech mi radšej pošle vrchnák.
Preto keď odkrútim vrchnák a odložím ho stranou, investovanie týchto 3 sekúnd môjho osobného času venujem myšlienke na niekoho, kto je v núdzi. Toto vytvára spojenie v mozgu, ktoré je úžasné v tom, že prebúdza dobrotu srdca. Či je to dieťa, študent, dospelý, senior... lebo všetci títo ľudia nám nosia vrchnáčiky a s nimi aj kúsok svojho srdca.
Enviromentálny dobrý skutok snáď ani netreba spomínať.
Ako krásne sa človek dokáže scítiť s prírodou, keď niečo konkrétne spraví. Keď k nám príde babička so sáčkom vrchnákov, že toto nazbierala, keď videla plastové fľaše... alebo chalan, ktorý sa bol prejsť na Kolibe, príde potom s hrsťou vrchnákov s tým, že nemohol to tam nechať… (áno, fľaše dal do plastu tiež ;)) Toto neuvidíte cez paradigmu peňazí... Koľko by stál lektor, ktorý by učil, ako sa správať k prírode? Možno z eurofondov, ktoré nás až tak nebolia, však? A aký by to malo dosah? A aký má dosah toto malé dobro?
Dobro v tomto smere rastie aj sociálnou pomocou.
Pretože takto sa ľudia stávajú citlivými na potreby ľudí okolo. Mobilizujú sa celé komunity, dediny, ľudia sa stretávajú, jazdia za rodinkami, ktoré potrebujú pomoc… Nehovoriac o tom, aký pozitívny psychický dopad má takýto skutok na rodiny, ktoré potrebujú pomoc. Že na nich niekto myslí. A každý urobí to málo dobra, čo môže. A práve to stačí na to, aby sa svet menil k lepšiemu. Lebo peniaze nestačia, musí rásť dobro, ktoré v skutočnosti má sociálny a morálny rozmer. Práve toto podporuje zber vrchnákov. Isto, aj akákoľvek iná pomoc, kde sa ľudia spájajú v boji proti zlu. Teraz však píšem o vrchnákoch.
Predstavte si – je tam dobrý skutok aj ekonomický.
Po tom, čo sa človek upriami so srdcom na druhého, kúpi si PET fľašu, ktorú by si aj tak kúpil, odloží z nej vrchnák, ktorý by inak skončil v plaste (a v zisku firmy na odvoz a likvidáciu odpadu), a prinesie nám ho, my ho posunieme recyklačnej firme a zarobené peniaze dáme priamo rodine handicapovaných detí. Áno, nie sú to milióny. Za tých 5 rokov sme už odpredali viac ako 10 ton a pomohli deťom mnohými prostriedkami. Môžete si to pozrieť na našom webe www.horebpet.sk .
Nie, nebudeme predstierať, že sme veľká nadácia. Ukážte mi však, koľko ľudí inšpirujete k dobru tým, že im poviete: „Pomôžte”.
Som presvedčená, že funguje cesta malých krokov – kde sa človek postupne učí darovať, pomáhať a myslieť na druhých. Preto cena vrchnáku je úplne iná... Je to cena dobra.
