Je jar a ja by som by som chcela vrátiť čas do predošlých jarí. Byť vtedy, keď naše staré mamy chodili do polí a starí otcovia do robôt, kdesi ďaleko od svojich dedín. Chcela by som chodiť bosá, nosiť naskladanú sukňu, vyšívanú košeľu a zásteru, umývať sa v potoku a viac počúvať hlasy, ktoré sa mi dnes tak ťažko počúvajú. Vyhnať kravky do poľa, deťom nakrájať chlieb a žiť život jednoduchšie ako teraz.Rozmýšľam, čo všetko mi treba, aby som bola spokojná alebo aby boli spokojní iní. Nečakala som inú odpoveď - Áno, určite veľa. Prečo? Lebo niet inej možnosti. Keď mám zlý deň, hnevám sa a niekedy ako trucovité dieťa neurobím to, čo všetci čakajú. Nejdem do obchodu a nekúpim si nové tenisky, necestujem do zahraničia, aby som sa tam naučila jazyk a zarobila viac peňazí, nenosím so sebou notebook ani mobil. Vtedy idem na kopce, do hôr na Orave, blízko poľských hraníc a vnútri dlho smútim...Je jar a možno preto o to viac cítim, ako strašne mi tu chýba niečo prosté. Všetci sa tešia z tepla a slnka. Na balkónoch stoja ľudia a vydržia tam dlho len tak dívať sa a dýchať jarné vône. Prečo len dívať sa? Je jar, pozorujem ju z okna a mám neuveriteľne veľkú chuť vyjsť von, umyť si tvár v potoku, bosá si sadnúť do záhrady, na chvíľu sa zadívať a potom vziať zrnká a poukladať ich do zeme, zasypať ich mäkkou pôdou, poliať a čakať. Čakať kým nebude večer, keď sa vonku nebude dať pre zimu už sedieť. Čakať ako s jarou príde nový život. Zhlboka dýchať tie vône vychádzajúce až kdesi z predošlých čias, z predošlých jarí a predsa kdesi zblízka. Zavriem si oči a predstavujem si, ako s jarou príde niečo naozaj jednoduché ako voda a prapotrebné ako tento vzduch. Predstavujem si, že to nie je len o jari, ale aj o chuti začať znova, inak a lepšie. Prosto ako prepelice, ktoré som dnes ráno videla letieť nad poľom. A mám pocit, že všetci to tak trochu chceme. Tak prečo sa len dívame?
3. apr 2009 o 14:33
Páči sa: 0x
Prečítané: 856x
Na jar
(Úvaha o jednoduchom a podstatnom)
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(8)