Miznem vo vetre.
Na tom kopci, kde sa stretáme.
Vždy mi tam niečo prídeš vziať.
Dnes ďalšie túžby,
ešte nezrelé.
Pomaly slzou otváram dlaň.
Vzlietnu,
letia k tebe.
A tak ja aj ony mizneme...
Ako ťažko je
sa vzdať.
Pýtam sa, prečo dopúšťaš.
Je toto cesta?
Je to pokánie?
Kajám sa, s vlasmi vo vetre,
už priehľadná.
A hoci miznem,
tuším Ťa.
Prídeš.
Do mojich prázdnych dlaní.
A už budeš len Ty.
Len Ty.
Ty.
Viac nie ja.