Celé Slovensko ešte stále žije kauzou piešťanského CT-čka. Bola spúšťačom verejných protestov, ľudia o nej rozprávajú a hromžia na politikov, dokonca už existuje na túto tému vtip – niekedy na Slovensku najlepšie zarábali IT-čkári, teraz CT-čkári...
Treba však povedať, že táto korupčná a klientelistická chobotnica má oveľa dlhšie chápadlá ako len predražené nákupy zdravotníckych prístrojov, špeciálneho alebo bežného spotrebného materiálu. O čom sa v súčasnosti veľa nehovorí je problém transparentnosti pri výberových konaniach na posty vedúcich zamestnancov v nemocniciach. Tieto pseudokonkurzy sa riadia podľa hesla - já na bráchu a brácha na mne. Na vedúce posty sú systematicky dosadzovaní ľudia, ktorí ani len nespĺňajú elementárne vzdelanostné kritériá výberového konania. Je to premyslená taktika, pretože sa tým vytvára pevná klientelistická sieť. Z vďačnosti za vymenovanie do pozície, na ktorú nemajú vzdelanie ani primerané schopnosti a skúsenosti vystupujú takto dosadzovaní ľudia tvrdo proti svojim podriadeným, lebo iným spôsobom si nedokážu získať rešpekt. Ak sa to udeje na pozícii vrchnej sestry, radová sestra sa pravdy nedovolá. Čo je ešte smutnejšie, títo výhercovia zmanipulovaných výberových konaní, vedomí si svojej pozície nedotknuteľnosti za aktuálneho vedenia nemocnice, nemajú dôvod popracovať na vlastnom osobnom rozvoji. Načo, veď kamoši im podľa hesla - já na bráchu a brácha na mne - celkom isto zase udelia výnimku z výnimky. Veď kopú za ich vec.
Nedá mi nespomenúť ďalší problém, ktorým sa zakrýva netransparentné využívanie financií v nemocniciach. Je to vytváranie nových a pseudovylepšených pracovísk, kedy často dochádza k zlučovaniu nezlučiteľných oddelení. Aj keď údajným dôvodom reorganizácie bolo zvýšenie kvality zdravotnej starostlivosti, skutočnosť je opačná. Ako reagujú vedenia nemocníc na zhoršujúce sa štatistiky, ponosy zamestnancov a sťažnosti pacientov? Nijako, pretože reorganizácia predstavovala iba dymovú clonu, za ktorú skrývajú krádeže verejných zdrojov. Tieto vedenia nemocníc dobre vedia, že sú na svojich miestach dočasne, preto celú svoju energiu venujú hľadaniu cesty ako niečo utrhnúť z verejných zdrojov. Verte, že v ich mysliach je pacient na poslednom mieste, dôležité sú len zisky a aby ostalo na koncoročné odmeny manažmentu. Darmo sestry upozorňujú, že ich je málo a sú preťažené, že majú málo pomôcok. Treba šetriť, lebo by im neostalo do vlastného vrecka!
A preto sú sestry odvolávané často zo služieb na poslednú chvíľu, veď tam stačí iba jedna. Preto sa nespĺňajú ani len minimálne personálne normatívy a sestry majú 200 hodinové nadčasy. Preto sú pacienti nespokojní so starostlivosťou sestier, preto ležia na polorozpadnutých matracoch a starých posteliach. Pacientov nemôžu sestry ošetrovať modernými materiálmi a pomôckami, lebo by neostalo kreatívnym manažmentom na vlastné šafárenie.
A ak sa nájde odvážna sestra, čo toto povie verejne a nahlas - okamžite sa stáva triednym nepriateľom. Treba ju zastaviť za každú cenu. Je smutné, že mnohé z nás sa dajú kúpiť za drobné benefity od svojich transparentne zvolených nadriadených a pomáhajú takéto sestry umlčať.
Preto apelujem na Vás, milé kolegyne – sestry. Spomeňme si na dve zo základných charakteristík nášho povolania – spravodlivosť a čestnosť. Nebojme sa čestne priznať a srdečne priať úspech šikovnejšej kolegyni. Nebojme sa verejne poukázať na krivdy a bossing voči našim kolegyniam od dosadených vedúcich zamestnancov. Prestaňme si závidieť a spojme svoje sily voči tejto mašinérii. Bojujme spoločne jedna za druhú. Zobuďme konečne našu stavovskú česť a prestaňme pomáhať našim neprajníkom.
Sme sestry – jemné a krehké, ale aj silné, vytrvalé, spravodlivé a čestné. A to nie len voči pacientom, ale aj jedna voči druhej. Prestaňme klásť vlastný prospech na prvé miesto, takéto správanie je povolaniu sestra cudzie. Sestry - je nás veľa a keď si vzájomne pomôžeme, prevalcujeme aj túto nespravodlivú mašinériu. Buďme jednotné, lebo len tak môžeme vyhrať.
