Nechcem to takto,
nebol to plán
No keď už je tu,
nech ostane sám
Zverila som svet,
mužovi ktorého niet.
Nová múza a tisíce viet?
Takto to funguje?
Je to len vnem.
Je to o myslienkach
z hlavy zvláštnej.
Bol tam…
Obklopený samotou
Chcel sa z nej vynoriť,
no hrdosť mu to nechcela dovoliť.
Znel tak vážne,
každý mu chcel veriť,
no nedá sa mu zveriť.
Vedel to len on,
o com píše v tom,
keď je tam len on,
A sám si rastie v tom.
Melanchollou v tom nešetrí.
Predsta len, vôní po umení.
Zmieril sa s pseudom nesmelým,
a nahrával tisíce zrútení.
Stál bez pomoci
úkrutnej pólnoci.
Nik neprišiel,
nik tam nebol.
Ostal v zhonoch a ženou vrelou.
Sama sa pozerala,
usmiala a rozdala.
Samu seba mužovi dodala.
Vedel to.
Pýtal sa.
Citil to.
Prežil vela,
no cestu treba.
Písať a čítať,
to je talent.
No kto to ocení ¿
To je tajné.
Látky už cítiť,
no neboli jasné.
Zaľahol v prachu,
veď to je časté.
Bola to ona čo zmierniLa pocit,
jediné čo ho ťahalo k moci.
Odplašil ju pýchou samou,
Nieje preňho ženou pravou.
Krásna, silná,
to je ona.
Možno on je chyba zdroja.
