Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
Bol to klam,
sám očiam vzdal.
Tvoj úsmev doposiaľ,
nezaľahol radostiam.
Túžila túžiť,
no nežiadala zlúčiť.
Rozdala sa nesprávnym,
neúmyselným, prepáslym.
Tam on,
no klam to bol.
Nechcela jeho,
no povedala meno.
V momente zabudnutia,
vzburila sa harmónia,
prepásleho obdobia,
nečakaného zauzlenia.
myšlienky túžili
v dimenziji prúdili,
no nastal pád
z útesu stovky krát.
Preniesla sa,
no nechal ju sám.
Vzbudila sa,
no nedal jej chrám.
Odovzal sa inej,
a zablúdil k milej.
Nežiadala priveľa,
iba nechtiac trpela.
Priveľa dobroty
ju brodilo od slobody,
zbohom jej snáď každý dal,
to povedala doposial
dychberúce okolie,
zvierala mu odolne.
Látky sa zbierali,
s láskou sa nesrali,
zabudla na ryhu
s ktorou nabrala pýchu.
našla seba,
no možno nie.
Treba jej len jedno,
lásku a dobré obdobie…
