V sparnom dni sa nedalo pomaly dýchať, nie ešte hýbať sa. Oni však zrejme niečo oslavovali, možno sa práve vracali zo skúšky a cestou sa zastavili v krčme. Ktovie. Autobus nechodil a tak sa jeden z nich, bosý a natešený, bavil stopovaním aút. Iba tak. Nikto mu nezastavil. Konečne sa blížil autobus, ale nie ten správny, iná linka. Chlapca to prekvapilo, musel z kraja cesty uskočiť na chodník. Zrejme ho nahnevalo, že mu autobus prekazil zábavku a tak vytiahol fixku a pokúšal sa čarbať zvonka na stenu odchádzajúceho busu. Fixa vôbec nepísala. Malichernosť.
Nemal to robiť. Šofér ho zbadal, otvoril dvere a jednoducho si s ním išiel vybaviť účty. Kričal, že zavolá políciu. Bol agresívny. Vážil minimálne dvakrát viac, ako ten chudák chalan, nemilosrdne ho chytil za krk a hodil do najbližších kríkov, ktoré len tak zaprašťali. Zdalo sa, že vec je vyriešená a chalan tak ľahko z kríkov nevylezie. Ale samozrejme, ako sa hovorí, opitému sa nič nestane.
Vodič nasadol a autobus odchádzal. Náš milý študent však vstal a bol pripravený na ďalší pokus!!! Na druhý krát fixa písala a zanechala slabú, centimetrovú stopu. To šoféra priviedlo do bodu varu, zastavil, vyskočil z autobusu a už sa nekontroloval, začal sa so študentom naťahovať. Kamarát a kamarátka ho bránili, snažili sa odtrhnúť ich. Ostatní boli v šoku.
Konečne prišla správna linka č. 39, potom ešte 29 a napokon ďalšia tuším 31-ka. Všetky boli blokované prvým autobusom na zastávke. Ľudia v natlačených busoch sa prizerali divadlu. Napokon sa šofér 39-ky rozhodol vyjsť z autobusu a telefonovať (zrejme na políciu)... Cestujúci prestúpili na poslednú 31-ku, ktorá zastala v jazdnom pruhu pripravená vyštartovať. Bola som medzi nimi. Za nami zostali tri autobusy a minimálne dvaja zúriví vodiči. Skrátka: hlavne nenaštvite šoféra.
