Súčasnosť je charakterizovaná úpornou snahou o nezávislosť, liberálnymi postojmi, negáciou zaužívaných konvencií a individualizmom. Nesporne s tým úzko súvisí trend hodnôt, ktoré majoritná spoločnosť považuje za prioritné, alebo ich aspoň najviac odcení: úspech, výkon, extrémne zážitky a v neposlednej rade kult krásy a mladosti.
Podstatných znakov postupného vynulovania významu zaužívaných noriem je viacero. Prejavujú sa predovšetkým v prelomových mometoch života jedinca v spoločnosti. Azda štatisticky najmarkantnejšie je uzatváranie menšieho počtu manželstiev (život v partnerstve) a zvyšujúci sa počet detí narodených mimo manželstva. Sobášny vek partnerov sa zvyšuje a ako aj vek prvorodičiek. S tým súvisí zmena modelu tradičnej slovenskej trojgeneračnej rodiny. Súčasnú rodinu tvoria partneri s jedným, dvomi deťmi, s požiadavkou na primerané bývanie. To je často podmienené hypotékou a následným tlakom na pracovné nasadenie a čas. Napokon aj strach zo straty zamestnania neumožňuje strednej generácii postarať sa o svojich starých alebo umierajúcich rodičov. Vznikajú nové domovy dôchodcov a aj hospice, ktoré sme pred 15 rokmi na Slovenku nepoznali. Postupne sa prejavuje fenomén vytesnenia poslednej etapy života z rodiny na okraj spoločnosti. To, čo nie je efektívne a flexibilné nie je pre spoločnosť zaujímavé, skôr je chápané ako príťaž. Zvyšujúca sa priemerná dĺžka života vyhrocuje ekonomické obavy o zvládnutie zabezpečenia seniorov.
Dostávame sa k úplnému obratu spoločeských noriem, konvencií a hodnôt, oproti začiatku 20-ho storočia, keď sa starí ľudia prirodzene na základe skúseností považovali za múdrych. Často zomierali doma, za prítomnosti celej rodiny. Všeobecne sa smrť spájala s prechodom, začiatkom večného života. V súčasnosti sa spoločnosť bojí predovšetkým bolesti a utrpenia spojeného so smrťou, považuje ho za neprípustné a snaží sa ho všetkými prostriedkami eliminovať.
Zmenšiť bolesť a čo najviac si „užiť“ (prítomnosť blízkej osoby, fotenie v prvých sekundách po) je bežnou praxou pri pôrodoch. Samozrejme je to pozitívny trend. Následne je kladený dôraz na zabezpečenie dieťaťa, dobré vzdelanie, rozvíjanie jazykových schopností, šport, ...
Túžba adolescentov po nezávislosti, prejavujúca sa tradične predovšetkým presadzovaním vlastných názorov v hudbe a napr. cestovaní, dostáva nový špecifický rozmer v súvislosti s vyhľadávaním extrémnych zážitkov, ale aj túžbou po duchovne. Napríklad si mladý človek zarobí na letenku a potom sa takmer bez prostriedkov vyberie na mesiac do Laosu. Ďalšou rozvinutou aktivitou, často spojenou so spiritualitou, je dobrovoľníctvo.
Každá etapa života súčasného človeka je poznačená určitým individualiznom, spoločenským tlakom na výkon a zároveň osobnou samotou. Nechceme sa viazať. Nechceme byť rušení. Sami sebe sme centrom diania. Okrem pikantných situácií, sa vytráca náš záujem o ostatných, ale nikto sa nezaujíma ani spätne o nás.
Ja si budem len tak voľne tancovať, ako ja chcem... Druhý nech si robí, čo chce. A nech mi dá pokoj.
