Odpustenie sa viaže k skutku v minulosti a zároveň dokáže zmeniť budúcnosť. Farizeji videli v žene, ktorá Ježišovi umývala nohy hriešnicu, hlboko poznačenú minulosťou. Nedokázali si predstaviť, že by v budúcnosti bola v ich očiach niečo iné ako cudzoložnica. Ježiš vie, aká skutočne je a oslovuje ju ženou.
Z Kristovho prebodnutého boku na kríži sa vyliala krv a voda. Znamenie milosrdenstva, nového života a odpustenia. Ako teda odpúšťa Boh ? Ak sa človek zrodí z vody, prijíma novú minulosť. Stará už neexistuje, je zmazaná. Zároveň prichádza Duch, ktorý znova tvorí, dáva novú budúcnosť, úplne nový život alebo obnovuje život. Deje sa to v krste i v každej sviatosti zmierenia.
« … a odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom »
Akým spôsobom im (i sebe) máme odpustiť ? Čo to znamená ? Jednoducho tak, ako chceme aby Boh odpustil nám. Úplne. Definitívne. Dajme im (i sebe) novú minulosť, čistú, kde nie je miesto na zlo. Darujme si zároveň inú, novú budúcnosť, aby sme bez výčitiek začali znovu žiť.
Áno, poviete si, to je všetko veľmi pekné, ale v praxi neuskutočniteľné. Predsa však, čo je človeku nemožné, je možné Bohu, jeho milosti. Sme na nej úplne závislí, veď bez nej nemôžeme nič urobiť. Nech nás naplní, aby sme boli schopní odpustiť, ako Pán odpúšťa nám.
(Inšpirované veľkonočnou úvahou UPC.)
