S otcom Grégoirom som sa spoznala na cestách v cudzine. O výnimočnosti a charizme tohto človeka vypovedá obrovská milosť osloviť ľudí bez špeciálnych slov o viere, bežne, len tak, na ulici. Radostne. Jednoducho sa zaujímal o osobu, jednotlivca a o to, čo práve robí, čo ho trápi. Neotravoval, prišiel, bol tu, keď sa človek priblížil k chrámu (doslovne i obrazne). Pri každom stretnutí s kýmkoľvek, neraz s osobou v ťažkej životnej situácii, ho obklopoval pokoj a schopnosť poskytnúť útechu. Napriek mnohým starostiam, ktoré na neho okolie denne valilo, bol stále radostný a bolo to vidieť. Nedávno som sa prostredníctom internetu dozvedela, že odchádza zo svojho pôsobiska ďalej. Budem rada, ak ho spoznáte, na základe slov ním vyslovených, ale predovšetkým žitých. „Budeš sa radovať a plesať...“ – hovorí anjel Zachariášovi.
„Ustavične sa radujte v Pánovi! Opakujem: Radujte sa!“
Radosť nie je len psychologickým dobrom, skutočná radosť je oveľa viac. V nej bývame v pravde, dobre a kráse. Opravdivá radosť je ovocím Ducha. Vyznačuje sa stálosťou, pevnosťou a pretrvávaním. Prechádza cez utrpenie aj cez závoj smrti. Radosť je darom, dostávame ju zadarmo a máme si ju udržať. Nie je to vždy jednoduché, ale dá sa to. Evanjelium samotné ponúka niekoľko ciest:
„O nič nebuďte ustarostení.“ - lebo Pán, tvoj Boh je s tebou. Pán sa stará.
„O nič nebuďte ustarostení.“ - žime v realite prítomnosti.
„Vzdávajte Bohu vďaky“ - naučme sa chváliť Pána. Vždy, každý deň. Pravidelne a v každej situácii.
„Vo všetkom modlitbou, prosbou a so vzdávaním vďaky prednášajte svoje žiadosti Bohu.“ - žiadame toľko vecí, prosme o skutočnú radosť.
„Keď jej susedia a príbuzní počuli, že jej Pán prejavil svoje veľké milosrdenstvo, radovali sa s ňou.“- prijmime milosť Božiu, pre nás a naše okolie a radujme sa z nej.
Z plnenia Božej vôle pramení radosť, aké krásne je stretnúť radostného človeka…
