Článok teda hovorí o tom, ako si návštevníci istej kaviarne objednali kávu ale zaplatili vždy dve aj tri navyše. Sledoval to nejaký človek, ktorý najskôr nechápal, o čo ide. Opýtal sa čašníka, ktorý mu povedal, aby sledoval a všetko sa dozvie.
Neskôr do kaviarne vstúpil starší muž v otrhaných šatách a opýtal sa čašníka, či nemá kávu navyše. Vtedy človek v kaviarni pochopil, že ide o istú dobročinnosť a ochotu ľudí pomôcť tomu druhému v núdzi. Tento zvyk sa vraj prvý krát objavil niekde v Taliansku a teraz je to už bežné na celom svete. A neostalo len pri káve, ľudia už platia aj za jedlo navyše. Toľko sa hovorí v článku.
Autor článku vyslovil otázku čo by sa stalo, keby sa tento zvyk dostal aj na Slovensko.
Áno, je to reálne aj u nás a je to forma pomoci pre tých, ktorí sa naozaj ocitli v núdzi. Ale ja si to na Slovensku neviem predstaviť. U nás sú ľudia naučení inak. Aj tí, ktorí to nepotrebujú by prišli lebo je to zadarmo. Teraz sa ozve určite veľa ľudí s tým, že všetkých hádžem do jedného vreca. Samozrejme som len zabudla dodať, že česť výnimkám.
Pozrime sa na to aj z inej strany. Platy u nás sú nič moc a ceny sú tak vysoké, že bežná rodina si nedovolí občas zájsť do reštaurácie trebárs na obed. Nieto ešte platiť niečo navyše. Takže čo s toho vyplýva?
Snáď len toľko, že bude trvať ešte dlho, kým sa niečo podobné objaví aj u nás. Určite sa to už stalo aj u nás, ja nehovorím, že sme doteraz žili v jaskyni alebo o jednom rožku denne. Všetko je o peniazoch, ochote, snahe pomôcť druhým a hlavne je to v ľuďoch. Ako sa budú chovať v daných situáciách, ako sa budú chovať k sebe navzájom a ako budú ochotní pomôcť, keď to bude možné.
Tak na záver ešte snáď myšlienka a výrok neznámej osoby:
,, Ak stretneš chodobného bosého človeka, daj mu svoje topánky. Ak ťa poprosí o jedlo, pozvi ho do svojho domu a rozdeľ sa s tým, čo máš. Ak o pár dní zistíš, že ťa okradli - nikdy viac to už neurob. ,,
