Udalosti z predchádzajúceho dňa ma nútia zvážnieť a rozmýšľať o budúcnosti. Dianie vo svete potláča vo mne to, čo je pre život tak dôležité. Humor.
Príslovie hovorí: "Humor je soľ zeme. Kto je ním dobre presolený, uchová sa dlho čerstvý.
Dnes platí niečo iné.
Terorizmus - téma už takmer každodenná. Čo to je? Prečo sa to deje?
Ako deti sme toto slovo nepoznali. Prežívali sme šťastné detstvo plné socialistických obmedzení. Čakanie v rade na banány a nerôznorodosť dostupných tovarov v obchode. Ale boli sme šťastní. Každý mal prácu a musel pracovať.
Dnes? Obchody sú plné ale veľa ľudí nemá prácu, a na každom kroku na nás číha zlo. Zlo v podobe teroristických útokov a atentátov. Žijeme v zlej dobe a do ešte horšej doby prišli naše deti. Oni nezažijú šťastné detstvo lebo budú vyrastať v strachu o svoj život. A my budeme žiť v strachu o ten ich.
Doteraz platilo, že všetky plány v živote ti môže zmariť smrť. Dnes platí - tvoj život zmení terorista!
Kto je terorista? Štatistiky hovoria, že sú to mladí ľudia, vo veku 20-25 rokov. Aké oni prežili detstvo? Ich mama neľúbila? Neprihovárala sa im ? Nehladkala ich po hlave a nechválila za úspechy? Mali vôbec rodičov? Prežili niečo, čomu sa hovorí láska a šťastie?
Rozmýšľam nad tým, čo prežíva terorista, ktorý vie, že ide na smrť. Strach? Odhodlanie? Radosť? Alebo všetko dokopy? Alebo nič?
Ako človek so zdravým rozumom si myslím, že nič. Lebo nik predsa nemôže zabiť človeka len tak. Bez dôvodu.
Nik nemôže zabiť človeka. Nik nemôže zobrať život. Ale na môj názor sa nik nepýta.
Neviem čo prežíva vrah, ale zaujímalo by ma, čo by si myslel keby hlavňou mieril na svoju matku alebo na svojho otca. Dokázal by zabiť?
Úprimne ma mrzí, že žijeme v tejto dobe. Budem žiť v strachu o svoje deti. Budem sa báť, keď niekam pôjdu, či sa tam niečo nestane. Budem už celý život žiť v strachu?
Kto to má na svedomí? Vieme to všetci ale nik o tom nehovorí? Vieme, kto teroristov zásobuje zbraňami ale nik o tom nehovorí?
Nič nezmeníme na tom, že tí ľudia, ktorí boli v čase útokov v Paríži na nesprávnych miestach už nežijú. Ich rodiny prežívajú neopísateľný smútok a hnev. Prišli o svojich blízkych, ktorých ľúbili. Prečo?
Niet odpovede. Nech odpovie ten, kto týmto ľuďom dal do rúk zbrane. Nech sa zodpovedá ten, kto to má naozaj na svedomí. Kto to je? Skúste si odpovedať sami.
Jediné, čo môžeme urobiť, je zapáliť sviečku a vyslať tichú modlitbu za nevinných.
