Pred týždňom som si kúpila knihu Gorila od Toma Nicholsona, po prvých stránkach som ju začala doma čítať nahlas. Asi sa mi budete smiať, ale nemohla som ju čítať potichu, lebo sa mi to nedalo, bola som plná hnevu a pocitu bezradnosti, že si s takýmito prehnitými ľuďmi nedokážeme ako spoločnosť poradiť. Pár dní na to ma zaklincoval článok od Števa Eiseleho o skorumpovanom a nefunkčnom slovenskom športe. Ako som o tom debatovala s manželom ten mi vraví:“ Asi nám nezostáva nič iné, iba čakať, kým sa vymení generácia, zmizne táto, ktorá iba hrabe pre seba a príde nová, ktorá si uvedomí, že dane platíme vlastne pre seba (lebo teraz ich ľudia ani nechcú platiť, keď vedia, že ich politici aj tak rozkradnú) a nebude len chamtivo hrabať pre seba a rozkrádať štát (ale to už asi nebude čo rozkrádať).“ Nesúhlasím, kto to naučí mladú generáciu? Že sa nedá žiť len tak, že pre seba si nakradnem, na seba sa pozerám a za mnou potopa? Títo, ktorí sú teraz pri moci a robia iba zle? Mladú generáciu, ktorá skončí školu a chceli by zarábať 2000 eur a myslia si, že svet im leží pri nohách a nevedia pritom ani násobilku?
Niečo tu smrdí! Sme to my, hnijeme, ako ľudské bytosti. Zabúdame na to, že by sme si mali
utvárať zomknutú spoločnosť, zvlášť v týchto ťažkých časoch. A my sa len drobíme, každý kradne pre seba, stále bojujeme s korupciou, ale vôbec si s ňou nevieme rady, aj keď príde nová garnitúra, všetci vidia stále len seba.
Extrémna prehnitosť Slovákov v politike, taktiež v zdravotníctve, ale aj školstve a vidíme, že aj v športe. Všade s ňou bojujeme! Ale zdá sa, že neúspešne. Nedokážeme na čelo štátu postaviť ľudí, ktorým jeho dobro naozaj leží na pleciach. Nevieme a nechceme odsúdiť a potrestať ľudí za ich krádeže. Ale nebuďme nahnevaní na tých, ktorí kradnú. Kradnú, lebo im to dovolíme. Sú tu preto, aby sme sa my niečo naučili. Musíme pochopiť, že je to náš štát a sami sme si zaň zodpovední.
Minule som napísala článok o charite a jeden diskutujúci mi napísal, že by som sa mala preprogramovať a myslieť pozitívnejšie. Už na tom pracujem J To, že hnijeme vnímam úplne s nadhľadom, aj tak tam všetci raz skončíme J
