Žijeme v demokracii, kapitalizme, máme súkromné vlastníctvo. Trhová ekonomika stimuluje konkurenciu a súťaž medzi firmami, ktorá tlačí výrobcov, aby sa pretekali v nových vlastnostiach výrobku, funkciách a kvalite. Konkurencia nám vlastne zabezpečuje, aby sme dostali za určitú cenu, čo najlepšiu kvalitu. No dostávame sa na hranu, približne od polovice 20. storočia začali medzinárodné korporácie významne meniť svoju pozíciu. Podľa odhadov, bolo v 80. rokoch minulého storočia v svetovej ekonomike asi 20 000 kľúčových medzinárodných korporácií a 200 000 ich pobočiek, zatiaľ, čo začiatkom 21. storočia sa ich počet znížil na 7000 kľúčových hráčov. Prichádza k tomu, že automobilový gigant vlastní kozmetickú spoločnosť, alebo výrobca práškov zase cukrovinkársku svetoznámu firmu. Najlepšie je, keď gigant vlastní vzájomne konkurenčné spoločnosti napríklad Hugo Boss a La Coste vlastní P&G, Nestlé vlastní Purinu, ale aj Friskies, Unilever vlastní Algidu aj Magnum, atď.
Predaj väčšiny výrobkov, ktoré vidíte na pultoch riadi iba zopár nadnárodných spoločnosti. Zdá sa vám, že si môžete v obchodoch vyberať zo stoviek značiek, v skutočnosti sa možno rozhodujete medzi kúpou „konkurenčných“ produktov od tej istej spoločnosti, je teda jedno, či si kúpite parfum Hugo Boss alebo La Coste, stále zarobí P&G. Ale vy ste spokojní, vybrali ste si medzi konkurenčnými značkami a uspokojili ste svoje ego, ktoré sa teší, že je kapitalizmus a vy máte na výber kopu tovaru od rôznych výrobcov.
Economist online informoval v júni minulého roka, že americký konglomerát General Electric vlastní viac zahraničných aktív ako ostatné nefinančné spoločnosti na svete – v hodnote viac ako 500 miliárd dolárov. Trend vlastnenia zahraničných aktív stále narastá, aj v čase krízy tento trh zaznamenal za rok 2011 nárast o 9 %, čo bolo asi 28 biliónov dolárov a zamestnal o 8 % viac ľudí. A keďže sú časy neisté, nadnárodné spoločnosti vlastnia viac ako 5 biliónov dolárov v hotovosti.
Aká ilúzia? Ilúzia voľby J Vyber si čo chceš, aj tak prispeješ do jedného vrecka. Fiktívna konkurencia, ktorá v nás vyvoláva dojem, že keď si vyberieme tento výrobok, dostaneme zaň lepšiu kvalitu ako za iný. V skutočnosti možno oba vlastní ten istý výrobca a výrobky si konkurujú iba naoko.
