Krajina snov, ktorá sa stala domovom pre milióny ľudí z celého sveta sa mení na krajinu oveľa ponurejšiu, zem ozbrojencov. Ľudia už dlhší čas zbroja jeden proti druhému. Aby sa mohli chrániť, aby mohli chrániť svoje deti a svoje rodiny. Keď príde strelec do školy a vystrieľa 20 nevinných detí, v ľuďoch to vzbudí strach a obavy z ďalšieho potenciálneho útoku. Vo vzduchu visí smútok tých desiatok rodín, ktoré stratili svojich blízkych.
Na násilie reagujeme násilím a na ozbrojencov zbrojením. Aj keď sme v roku 2012 mali prejsť na vyššiu úroveň a byť duchovnejší a naplnení láskou. Je to inak. Strach nás stále dokáže držať vo svojich opratách. Dokáže nami manipulovať ako sa jemu chce.
Ako to bude vyzerať, keď budeme všetci pri sebe nosiť zbraň? Zastavíte na križovatke a keď neskôr vyštartujete na zelenú, vyletí zo susedného auta vodič a vytiahne na vás zbraň. Dnes by vám len ukázal neslušné gesto alebo si v duchu zanadáva či na vás zatrúbi. Ak sa stane zvykom nosiť pri sebe zbraň, nielenže to v podvedomí bude vyvolávať u ľudí obavu permanentného ohrozenia, ale nosenie zbrani sa stane samozrejmosťou a teda aj jej použitie na verejnosti bude oveľa častejšie, ako si dnes vieme predstaviť.
Ameriku volajú krajina snov, ja ju vnímam ako krajinu snov skôr z iného hľadiska. To, čo sa tam deje je skôr ako v zlom sne. Pomätenci strieľajú do bezbranných detí a ľudí, vyvolávajú svetové konflikty a vojny, jej prezidenti sú častokrát iba bábkami v rukách iných, milióny vlastných má bez základnej zdravotnej poistky a teda aj bez zdravotnej starostlivosti, milióny bezdomovcov, ktorí prišli o strechu nad hlavou kvôli nesplateným hypotékam a dnes žijú v prívesoch a všetci sa tvária, že tak je to ok.
Aj iné krajiny majú svoje problémy a možno aj väčšie, ale tie sa nehrdia názvom „krajina snov“. Navonok je to síce krajina snov, ale vo vnútri vás môže čakať nemilé prekvapenie.