O 7.15 vyrážate z domu, o ôsmej prídete do práce, odbíja päť a vy ste stále v práci, vybavíte posledný mail a chcete odísť rýchlo domov, lebo by ste si radi ešte kúpili po ceste večeru, aby ste neišli spať vyhladovaný ako vlk. Oblečený, s taškou v ruke vás pri odchode zastaví šéf, že ešte potrebuje doriešiť nejaké veci, lebo doteraz si na to nenašiel čas a tak...... skladáte kabát i tašku, sadáte si za PC a snažíte sa rýchlo vybaviť, čo vám ešte nakázal.
Odbíja šiesta a vy si v mysli hovoríte, že už je naozaj čas ísť domov, po ceste si kúpite niečo jesť a keď prídete domov je osem hodín.
Prídete na byt a vtedy sa to začína.... sadnete si, privriete oči a máte chvíľku pre seba. V mysli vám prebleskne, hlavne musím ísť skoro spať, aby som tentokrát ráno už vstal zavčasu a všetko stihol. Pozriete si noviny, Panelák a je pol desiatej. Potmolíte sa po byte a je jedenásť a to už je naozaj najvyšší čas, aby ste zase skončili v posteli.
Toto bol harmonogram slobodného človeka, ktorý nemá deti. Ak deti máte musíte vstávať skôr, aby ste im nabalili desiatu, odviezli ich do školy, vybrali do školy, zaviezli na krúžky, vyzdvihli z krúžku a večer sa s nimi učili.
Zrátali ste si koľko hodín máme na život? Keď prídete domov o siedmej z práce – do jedenástej to sú 4 hodiny.
Áno, 4 hodiny na život, zvyšok spíme a pracujeme.
Pre tých, ktorí sa starajú o deti je to aj menej, ale deti sú naša budúcnosť, preto sa im musíme venovať.
Kedy človek premýšľa? Kedy žije? Koľko toho stihne za 4 hodiny????
