Scenár bežného dňa - cítite sa zle (trvá to už niekoľko týždňov), všeobecný lekár nevie čo vám je, ale kedže vám je aj zle od žalúdka, posielajú vás na gastro, tam vás šikovný lekár objedná na vyšetrenie o dva mesiace, veď čo, veď tak všetci robia. Vy síce dva týždne nič nejete, len vypijete denne dva dúšky čaju, je vám zle, nevládzete chodiť, ale všetkým tým navštíveným lekárom sa to zdá asi normálne. Keď už neviete existovať a zavoláte si záchranku, pretože žijete sám, tá sa tvári, že nie sú taxi, prečo ste neprišli na pohotovosť????!!!! To, že nevládzete zísť dolu schodmi a na pohotovosti by ste jednoducho nemohli 3 hodiny čakať ich moc netrápilo, pretože to, že ste si zavolali 112 asi znamenalo, že ste ešte stále zdravotne schopný....neviem, ale zdá sa to tak.
Bývate v hlavnom meste, 112 vás zoberie do jednej nemocnice, kde ale nemajú pre vás vhodné oddelenie, prevezú vás do inej nemocnice na koniec mesta, tam vás nechajú skolabovať. Ale stal sa zázrak, šikovný lekár zistil, že to nie je pôvodne zmýšľaný gastro problém, ale zlyhali vám obličky. Potrebujete urgentnú operáciu, aby vám zachránili život, ale v tejto nemocnici nemajú funkčný prístroj a následne vás prevážajú do tretej nemocnice.
Zázrak, aj keď je piatok 13teho, dokázali vám určiť správnu diagnózu, ktorú predtým žiaden z lekárov neodhalil (asi sa zapodievali inými problémami) a našli vám nemocnicu, kde vás zoperujú. Lekár vám prízvukuje, že keby ste neprišli za pár dní je po vás.
Naivne si myslíte, že je po všetkom, ale ten skutočný príbeh sa ešte len začína - na nemenovanom oddelení v nemocnici hlavného mesta, kde vás zoperovali, vám chcú zmerať teplotu......ale vám záchranka nechcela dovoliť zobrať takmer žiadne veci a nieto ešte teplomer, takže je zrejmé, že keď chcú po operácii po vás, aby ste si zmerali teplotu, vy ho jednoducho nemáte. Sestrička je z toho riadne rozladená, ako je to možné, že idete do nemocnice a nemáte teplomer??!!! Keď jej to vysvetlíte, nezaujíma ju to, ona musí zapísať teplotu, je to jej práca. Namiesto tohto morfonídorania mohla priniesť erárny teplomer a zmerať ju, ale nie. Príde druhá sestrička, chytí vám čelo a povie, že teplotu nemáte, tak to zapíšu aj do papierov, čo má chúďa robiť. Nahnevaný vysvetľujete, že mať teplomery na oddelení, je základ, predsa zvýšená teplota môže indikovať nejaký problém a keď ste po operácii, o to viac! Mrzutá sestra je rozladená ešte viac a povie, že keď dávali teplomery zadarmo, pacienti si ich brali domov. Máte vraj napísať ministrovi (hmmm asi radšej ministerke, ale tú teraz trápi či kúpiť Dôveru alebo nie, určite by ju nezaujímali teplomery)
Asi by ich mohli poslať na exkurziu do malých okresných nemocníc, kde teplomery vždy ráno rozdajú a hneď pozbierajú, takže nie je žiaden problém.
Teplomer je naozaj nad zlato, hlavne keď ste v nemocnici........ a nemá vám ho kto dať, ale chcú od vás vašu teplotu, lebo oni si povinnosť musia splniť a teplotu zapísať.
Vy ste síce usudzovali správne a teplomer ste si vopchali do taštičky, keď vás brala 112, ale na nešťastie máte digitálny - je ešte v obale a bez baterky - takže nefunguje. Keďže ste však po operácii a nemôžete chodiť, nemôžete si ani ísť kúpiť baterku.
Zdá sa vám to ako príbeh z Kocúrkova??? Nie, je to príbeh zo Slovenska resp. zo slovenských nemocníc.
Viem, že zdravotné sestry sú posledné, ktoré môžu za to, aký ten stav v súčasnosti je. Systémové nedostatky nevyriešia a tiež sú to len ľudia, ktorí môžu mať niekedy zlú náladu. Odvádzajú úžasnú a ťažkú prácu za dosť mizerné peniaze. Každý sám nič nevyriešime, ale spolu ľudia dokážu oveľa viac ako si myslia. Mali by sme nad tým trošku pouvažovať.
