Možno ste sa už stretli s človekom, ktorý vám pri predstavovaní vrúcne podal ruku a ešte prekryl vašu dlaň druhou. Uprene sa vám zadíval do očí a presne vtedy vyslovil svoje meno a zopakoval to vaše.
Alebo keď ste na stretnutí preložili nohu cez nohu, urobila to isté aj osoba na opačnej strane. Vlastné gesto sa zrazu objavilo na opačnej strane stola, ako by ste sedeli pred zrkadlom.
Za takýmto správaním je často snaha pôsobiť presvedčivo a rozhovor prostredníctvom takzvaného zrkadlenia viesť.
Ak ide iba o naučené neverbálne správanie, môže celý dojem pôsobiť umelo. Prvky silného sebavedomia sa striedajú s neistým postojom tela, uhýbajúcim pohľadom, slabším hlasom, prepadnutým hrudníkom.
Tak, ako som to nedávno zažila na stretnutí s mladou podnikateľkou, ktorá ma chcela presvedčiť, aby som sa zapojila do istého veľkého projektu a zainvestovala doň peniaze.
Po pár vetách a gestách však začali výrazne prevládať znaky neistoty. Nadobudla som dojem, že o úspešnosti projektu sama nie je presvedčená. Veľká bublina spľasla. Na silné gestá som zabudla.
Začala som jej klásť otázky. Neskôr sa zdôverila, že si nie je istá, či projekt zvládne.
Naše úlohy sa prirodzene pretočili a požiadala ma, či by som jej pomohla ako kouč. Veľmi rada, ale pozrite sa, kam sme sa dostali. Nakoniec som neúmyselne „predala“ ja jej a nie naopak.
Riešenie nie je v tom, že má byť ešte lepšou herečkou a svoju úzkosť ešte lepšie potlačiť.
V hľadaní správnej autentickej reči tela sa pozeráme hlavne na to, čo je pre konkrétne telo fyziologicky najvhodnejšie. Aby sa nám dobre pritom dýchalo, aby sme pohodlne sedeli a stáli.
A potom zisťujeme, čo je pre daného človeka autentické – v gestách, pozícii tela, rúk, nôh, v mimike.
Autentickosť je v prvom rade o tom „byť sám sebou“. Ale zahŕňa aj náš vnútorný potenciál, ktorý sa zatiaľ nedostal na povrch. Niekto je tichší, ale možno má na to byť charizmatickým lídrom. A nie je to ojedinelý prípad.
No nestaviame na danostiach, ktoré človek vôbec nemá. Spomínam si na jednu prednášku spisovateľa Jozefa Heribana, ktorý povedal:
„Buďte sami sebou. Lebo ak nie ste, je to prosto vidno. A je to smiešne, smiešne.“
Ako byť sám sebou?
1. Buďte autentickí
Hľadajte svoj plný potenciál: nebojte sa vydať sa na cestu sebapoznávania. Hľadajte vo svojom vnútri, čo je pre vás dôležité a čim ste výnimoční, spomeňte si na svoje kvality z detstva a oprášte staré sny.
2. Slabosť je naša sila
Práve slabé miesta sú cestou pre náš osobnostný rozvoj. Nepopierajte ich. Prijmite ich a pomaly ich meňte. Platí, že každá minca má dve strany. Druhou stranou bojazlivosti môže byť silná empatia, ktorá vám dáva obrovskú výhodu. Obráťte mincu a dovoľte, aby sa z vašej „slabšej“ stránky stala konkurenčná výhoda.
3. Uvedomte si svoj potenciál
Spíšte desať vecí na svojom tele, ktoré máte radi. Desať vecí, ktoré si ceníte na svojom charaktere. A desať vecí, ktoré ste v živote dosiahli a ste na ne hrdí. Čítajte si ich každý deň. Pozerajte sa pri tom do zrkadla. Začnete si veriť.
Nezabudnite, že neexistuje správna šablóna, ako vyzerať a pôsobiť na druhých. Tento smer je už prekonaný. V 21. storočí objavujeme seba, svoj potenciál. Či už sami alebo s pomocou kouča.
***
Ak vo vás táto téma rezonuje, napíšte mi na napis@bodytalks.sk. Rada odpoviem na vaše otázky, postrehy a názory.
Určite si nenechajte ujsť naše analýzy reči tela reálnych ľudí z aktuálneho spoločenského diana. Môžu pristáť vo vašom mailboxe, ak kliknete sem http://eepurl.com/b0pQFj.
