Kto nepije s nami, pije proti nám

Určite teraz čakáte srdceryvnú spoveď vyliečenej alkoholičky. Príbeh, v ktorom až na kosť odhalím svoje najvnútornejšie útrapy, podobné odvykaniu od heroínu. Žiaľ, sklamem vás. Moje rozhodnutie malo omnoho paradoxnejšie pozadie.

Možno mi neuveríte, ale nikoho z blízkej rodiny som ako dieťa nikdy nevidela opitého. Moji rodičia sa vedeli zabávať mnoho hodín pri jedinom poháriku vína a v staršom veku kvôli liekom museli alkohol vynechať úplne. Nemali s tým najmenší problém a nestratili nič zo svojej schopnosti zabávať sa v spoločnosti aj naďalej.

Asi som mnohé zdedila po nich a aj ich vzťah k alkoholu, ale odkedy mi pred desiatimi rokmi operovali slepák (neviem, s čím to súviselo), ale odvtedy cítim, že aj jediný pohár vína alebo jediný prípitok mi nerobí dobre. Hneď sa mi začne krútiť hlava, okamžite sčerveniem a chce sa mi spať.

Mám rada ľudí: rada chodím na navštevy, rada sa zoznámim s novými ľuďmi. Ale vždy je mi trápne, keď musím hostiteľom vysvetľovať, prečo nechcem piť. Moje argumenty, že mi tvrdé nechutí, nikto neberie. "No tak aspoň na zahriatie a potom si už dáme niečo iné." Nedajú si vysvetliť, že žiadne potom už nebude, lebo mi bude ťažko.

Občas sa stane, že má hostiteľ sladší jazýček a ponúknu mi niečo, čo dokonca pekne vyzerá a aj mi chutí, no zasa nevedia pochopiť, že už si nedám ďalší pohárik. Tento problém mávam s vínom a aj s likérmi. Niektorí hostitelia sú dokonca takí "štedrí", že mi nalejú aj napriek mojim jasným protestom, pričom sa po čase dozviem, aká som bola nezdvorilá, že som to nedopila a museli to po mne vylievať.

A tak som prestala piť úplne. Nebudem nikomu vysvetlovať, že mi skrátka nechutia tie ich domáce frnžalice, lavórovice, ribizláky, suché vína z prestížnych národných súťaží, ani argentínske červené z Lídla alebo pivo. Prečo mám stále niekomu vysvetľovať, že ak pijem, tak skutočne len za náprstok a aj to iba vtedy, keď mám chuť a že väčšina alkoholov mi aj tak skutočne nechutí!

Nech si okolie myslí, čo chce, ale ja už nemienim liať do seba alkohol len preto, že "sa to patrí" alebo "aby som neurazila". Veď aj Zuzka Smatanová spieva: "Nech pije ten, kto to rád..." A ten, kto nie, ten, kto to nerád, tak nech nie je divný. Som divná: nepijem. Nezláznim sa!(... žeby pomohol zákon na ochranu abstinentov?)