Zamýšľali ste sa niekedy nad tým, prečo sa asi Lady Gaga rozhodla vzbudzovať odpor, keď jej to tak dobre spieva? Kto asi stojí za jej "škaredo-sexi" kostýmami a čo asi človeka/umelca dovedie k tomu, aby zo seba robil terč "fascinovaného zhnusenia"? Posolstvo jej pesničky "Judas" rozdeľuje ľudí podobne ako u nás Rytmusov najnovší kúsok "J..e", ale bude to zrejme do viac ako len dvoch táborov klasických "za" a "proti"...
V umení ťažko preraziť. Vždy to bolo ťažké, nielen dnes. Každý umelec od keramikárov, maliarov, spisovateľov, až po spevákov či fotografov sa mohol venovať svojmu umeniu len vďaka šťastiu a sponzorom, ktorí do jeho tvorby viac alebo menej zasahovali. Tí ostatní zanikli, alebo ich pre svet objavili pre nich samotných - neskoro. A tak sú dejiny umenia plné diel Michelangela, van Gogha, či Dalího, myšlienok Platóna, Woolfovej, či Filana, dizajnu Starka, Gaudího, či niektorého z mágov módy a ktovie, koľkých dodnes ešte nepoznáme! Tí známi sú našimi ľudsko-humánnymi predchodcami, dedičstvom, ku ktorému sa utiekame ako k niečomu nadčasovému, lebo iba vďaka tejto minulosti dokážeme hľadieť do budúcnosti - a pritom napr. Vermeer sa stal slávnym až dvesto rokov po smrti. Z toho, chudák, asi veľmi nevyžil!
A tak asi preto treba na seba strhnúť čo najviac pozornosti, aby sme sa mohli živiť tým, čím rezonujeme. Hlavným komerčným umením, v ktorom to je najmarkantnejšie vidno, je predovšetkým hudba.
Napríklad taká Madonna si ako reklamný ťah pred dvadsiatimi rokmi zvolila revoltu proti Vatikánu rôznymi narážkami v pesničke Like a prayer. Neskôr kvôli provokatívnym fotkám pózovala nahá pri diaľnici, vydala ich knižne, aby potom zložila album Erotica s kontroverznými pesničkami ako bola už titulná skladba či Deeper and deeper. Potom sa stala matkou, kajala sa Evitou a kurzami jógy, ktorých výsledkom nemohlo byť nič iné ako album Ray of light a iné "zmierlivé" aktivity (charita, kniha rozprávok pre deti, poukazovanie na ekologické alebo sociálne problémy...). Občas ešte aj potom vystrčila rožtek, ale dnes po päťdesiatke sa už akosi nehodí zarábať si erotickými excesmi, či "telom" - niežeby sa ktosi obrezal po kategóriách vkusu, ale komercia sa viac než čokoľvek iné riadi predovšetkým mladosťou!
Každé obdobie má svoju Madonnu,. Jej následovníčkou sa podľa mňa stala Pink a neskôr Rihanna, ibaže teraz ich zúrivo valcuje sexi-ohyzdná diva, ktorej (zdá sa) zasa nie je nič sväté. Hoci Lady Gaga kráča po zdalnivo podobnej ceste erotiky ako Madonna, o priazeň sveta bojuje aj vlastnými originálnymi nápadmi: veď ktorá krásna žena sa dobrovoľne zriekne svojej najväčšej zbrane a urobí zo seba tamto "čudo"?
Ako som už spomenula, podobnosť s Madonnou mi napadla pri jej najnovšej pesničke Judas. Kombinácia chytľavej pesničky a hlbokej biblickej témy, ktorú stavia do tvrdohlavej polohy "Nuž, ale ja aj tak milujem Judáša...", sa triafa do čierneho. Budí rozruch, každý sa cíti doktnutý napadnutím základov pilierov pomímania dobra a zla, každého prinúti zaujať postoj. Nepripomína nám to Like a prayer, Madonnine ukrižovania, horiace kríže a protesty Vatikánu?
Toto všetko našťastie pre Rytmusa neplatí. Ak by sa niekto chcel nad ním pozastavovať, tak on si iba ide za svojim a, hoci nie som hudobným kritikom, s rokmi je stále lepší a lepší. Veď už tvorba Kontrafaktu obsahuje vulgarizmy, ktoré však v hip-hope majú opodstatnenie, lebo sú priamo jeho tvorivým nástrojom. V hip-hope sa drsným a provokatívnym spôsobom má hľadať kategória "pravdy". To znamená "TÁ PRAVDA", ktorú ešte nikto nikdy nepovedal... a kedže sa nehovoria ani vulgarizmy, tak si americkí "rodičia" tohto žánru povedali, že to asi spolu súvisí. A ajhľa: narodili sa "nové" a "čisté" pravdy, také nahé, až sú zbrusu celé vulgárne! (Ale veď čo už: umenie je umenie! :-) Aj impresionistov nikto najskôr nebral vážne!)
Na rozdiel od Lady Gaga si Rytmus zachováva istú intimitu, vlastnú tvár. Ukazuje, že komercia, kvalita a štýlovosť sa môžu snúbiť v jednom. Dokázal na Slovensku zasadiť a zveľadiť štýl, ktorý v našej kultúre veľa koreňov nemá.
Jedna vec je totiž búrať mýty či klišé, odhaľovať "nové" a tým spôsobom pútať pozornosť, ale druhá vec je hľadať hranicu medzi umeleckou štylizáciou, hoci aj provokatívnou (čiže umením samotným) a zabŕdaním do čohosi, čo už prekračuje hranice umeleckého exibicionizmu. Veď si spomeňme, KAM až dospel Marilyn Mason a jeho imidžové excesy - zrejme jeho formuje vizážou Lady Gaga. No už teraz som zvedavá, čím sa bude kajať starnúca Lady Gaga. Jóga sa vo svete už ujala a zo silných pozitívnych posolstiev všetkých Hayových ("Miluj svoj život") či Silvov (Silvova metóda) v New age filozofii sa tiež stalo zúfalé vyčpelé klišé - asi tak ako sa na Slovensku od istého času z nevinného pozdravu "Dobrý deň" stal "Príjemný deň".
Teda zrejme to všetko asi nebude iba dobrá hudba, čo lezie do ucha, však?
