Je mi celkom jasné, že momentálne odo mňa čakáte prierez poslednej HC kolekcie, report a zároveň rezumé prehliadakami z Paríža… Neviem, či sa k tomu túto sezónu dostanem, a tak mi, prosím, prepáčte, že napíšem celkom nezmyselný článok o niečom, čo už ani nie je in, no nemôžem inak.
Skoro každé ráno za posledného pol roka si totiž púšťam jedno video - ale to už ste pochopili z perexu...
Nech sa snažíte zachovať si zmysel pre umenie a cit pre vnímanie krásy, od istého veku hudbu ako i ostatné umenie prestanete vnímať tak intenzívne, že vám ide srdce až z hrude vyskočiť od nadšenia nad čistou úžasnosťou čohosi, čo sa vás hlboko dotklo. Zrejme je strata tohto pocitu priamoúmerná zlým životným skúsenostiam, križovaniam vlastných ilúzií hocikým, kto sa len tak mihol vo vašom živote, či niekoho, kto má pocit, že má právo neustále sa vám kašlať do súkromia… alebo je nedostatok nadšenia pre nové veci asi len prirodzeným prejavom starnutia - neviem.
A možno preto ma prekvapilo, že ma ešte stále dokáže vytrhnúť z reality dobrá pesnička!
Nikdy som nepatrila k fanúšikom Katy Perry, ale pesničkou Unconditionally ma jednoducho dostala. Po prvýkrát som ju začula kdesi v obchode. Len kúsok, len torzo, do ktorého sa miešali rôzne obyčajné zvuky reality obchodu a myslím, že sa do nej realizoval aj nejaký moderátor. Potom v aute, potom znovu v aute, až som si na nete našla rozpis toho rádia a zistila som si názov pesničky. Ale keď som neskôr našla aj video, púšťala som si ho nadšene asi hodinu stále dokola.
Od deväťdesiatych rokov postúpila technika natoľko, že sa nám efekty vo videách z tej doby vidia smiešne a zbytočne strojené. Od začiatku krízy sa vo všetkých umeniach potichu presadzuje "aspoň trochu striedmosti, veď tu máme krízu, preboha!", čo sa prejavilo markantne napríklad u Diora po odchode Galliana. Návrat k triezvosti badať aj u iných módnych tvorcov, teda to nezapríčinil samotný Gallianov vyhadzov, skôr tento trend u Diora iba urýchlil…, no vidíme ho aj v interiéroch, kedy už luxusnosť ako vizuálny prvok potláčame aj v najluxusnejších návrhoch…
A tak aj vo videoklipoch, ktorých hlavnou úlohou je stále predovšetkým predávať, badáme tiež dlhodobú tendenciu upierať sa skôr k jednoduchosti. Na tomto mieste by som mohla zanalyzovať konkrétnych umelcov, porovnať ich jednotlivé dielka v štýloch, v počte "hopsánd", a to či už nahých, polonahých, prípadne profesionálnych tanečníc, osviežujúco zameraných len na čistú krásu pohybu: Sia a fenomenálna 11 ročná Maddie Ziegler v jej klipe Chandelier, ktorý je vlastne tiež ďalším dôkazom rafinovanej umeleckej jednoduchosti vo vizuálnom spracovaní hudby...
Katy Perry vo svojich klipoch k tým jednoduchým nepatrí a doteraz som ju registrovala skôr ako neposedné dievčatko. No pri Unconditionally som si uvedomila, že aj ona konečne dospela a z hudby mi naskakuje husia koža a z videa skrátka odpadáva sánka! Na Wikipédii si môžete prečítať, ako režisér Brent Bonarcorso myslel scenár klipu, no ja to vnímam úplne inak…
Prvé tóny... prvé obrazy:
Sme v spoločnosti. Pozor, sme vo vybranej spoločnosti, treba sa slušne správať!
Ó, aká ladnosť, aké príjemné je žiť medzi týmito ľuďmi: krásne dámy, galantní muži, ktorí namiesto ctižiadosti, dávajú prednosť rozletu ducha! Aspoň podľa peria na pleciach muža (kde inak bývajú vojenské výložky), jeho tanca s dámou, nežných dotykov rúk pri ich tanci sa tak dá mylne usudzovať - a to je základná chyba: nesúďme podľa vonkajších znakov, majme sa na pozore…
… hrdinka naša, maj sa na pozore!
Si predsa nežná, a tvoje city čisté a krehké, celkom ako padajúci sneh, zamknuté hlboko… sama si začiatok všetkého…
Ale si pripravená na lásku? A existuje láska v tvojom svete krásnych a dokonalých ľudí? Je to naozaj? Je to iba klam? Môže existovať láska v tvojom svete?
Aj ostatní vedia, aký je sneh krehký, aj oni môžu cítiť lásku. Ale: naozaj môžu? Alebo: môžu EŠTE? Alebo len zotrvávajú v pózach, vzťahoch, vedome, nevedome?
… hrdinka naša, neboj sa milovať… Teš sa zo snehu, vykroč k láske!
Si medzi nimi, sledujú ťa. Si ako uprostred sály, ktorá ťa sleduje. Tvária sa, že len tancujú, no vidia ťa. Vidia, že ho miluješ, vidia, ako veľmi! Si pred nimi ako nahá, lebo príliš žiariš!
Už to nie je sneh, čo na teba padá. Je to zlatý dážď, dážď sily z najhlbšej lásky. Dostala si najkrajší dar, za ktorý dávaš najkrajší dar aj ty - dávaš seba, miluješ! Bezpodmienečne!
Oni to vidia. Vidia, že miluješ. No tvoja láska nie je podľa ich predstáv. Zatiaľ ťa tolerujú - len nesmieš prekročiť ich nepísané hranice… Ak chceš zostať uprostred nich, ak sa chceš definitívne stať jednou z nich… a spoločne s nimi tancovať. A oni ti ukazujú, ako chcú, aby si tancovala.
No tvoj chladný sneh sa definitívne zmenil na horúci zlatý dážď! Zostáva na tebe, aby si vzlietla! Uvoľnila sa, oddala sa veľkej zničujúcej láske, a oslobodila svoju dušu!
LIETAJ! VZNES SA DO VÝŠIN!!!
… kým na nich stále padá iba studený sneh…
VZNES SA…
… už predsa horíš, už miluješ, už nemáš kam inam ísť! Neexistuje iná cesta.
LETÍŠ! A vzdávaš sa všetkého, čo je, čo bolo…
… si sama, medzi bezcitnými, ktorí by chceli horieť tvojim plameňom! Preto ti ho stále zakazovali - oni už nevedia horieť, cítiť. Vyhasli…
… ale o to kritickejšie upierajú svoje oči na tvoje šťastie! Vidia všetko tvoje súkromie, zámerne upierajú zrak až do tvojej spálne! Všetci to vidia! Paralizovaní závisťou, neschopní vymaniť sa z vlastných póz…
Jasne vidia tvoju - neveru… lebo ty nie si voľná… a všetko začína prerastať cez teba… už si uvoľnila hrádze, prekročila mieru…
… ale si aj matka! Zabudla si na svoje dieťa? Nie si zviazaná len ich pravidlami… Zabudla si, čo môžeš stratiť? Tu už nejde len o tvoje postavenie, o miesto v spoločnosti!
Ktosi sa ťa zastane… zvádzaš vnútorný boj… no minulosť už odišla. A budúcnosť? Aká bude budúcnosť? Sneh či dážď? Ako chceš žiť?
Stojíš v snehu - sama. Opustili ťa. Ako sa ti to stalo?
Chceš im dokázať, že ty si sa nezmenila, že si len… Čo? Čo sa ti to vlastne stalo?
Všetko sa zbehlo tak rýchlo! Akoby ťa preválcovalo auto (vlak)! Zasiahlo ťa to celú, no akoby všetko išlo mimo teba!
Pravá láska ťa zrazí, no nezrazí ťa na kolená. Okolo teba lietajú črepy, no tvoja podstata sa len pri tom náraze môže naozaj nadýchnuť! Vezme ti všetko, no dá ti - teba. A ty už nič viac nikdy nechceš.
Si na dne, úplne preválcovaná láskou, no tebe sa zdá, že je v tebe sila celej prírody, celého univerza! Že sa ti otvorila nová dymanzia plná kvetov a čistej krásy... Ty si ten zdroj, krása, univerzum...
Už nikdy nič nedokážeš vnímať rovnako.
Si stratená.
Ponáraš sa, topíš sa v citoch… si iná. Všetko zostalo za tebou - rozhodla si sa pre lásku… ktorá ťa definitívne zničí.
… môžeš len dúfať, že tvoj syn to raz pochopí. Že si všetko zničila, lebo si nemohla inak.
Posielaš mu svoje najkrajšie spomienky… Dúfaš, že aj on sa raz bude vedieť rozhorieť pre to najdoležitejšie… Ponoriť sa, vzlietnuť, úplne sa oddať… bezpodmienečne…
Milovať… zahryznúť do zakázaného ovocia spaľujúcej lásky.
… a tolerovať aj lásky iných, aj iné lásky (dvoch mužov), aj iné ovocie (hrušku).
Umieraš na oltári svojej lásky, ktorá ťa zničila. Si zmieraná, šťastná, že si mohla ľúbiť…
Aspoň raz v živote, Anna Kareninová!
A na záver:
Na klipe sa mi páči to posunutie významov: že do nej vpálilo auto namiesto vlaku, že sa dá tolerovať láska dvoch ľudí rovnakého pohlavia a že hriešnica (hoci nie hlavná postava) ochutnáva nie zakázané jablko, ale hrušku.
Musela som sa s vami podeliť… Genialita umenia inšpirovaná iným umením je skrátka nekonečným zdrojom inšpirácie. A mne nikto nevyhovorí, že video Unconditionally nie je o Anne Kareninovej! A nielen preto, že všetci tancujúci muži sú oblečení v uniformách...
