...a žili šťastne až do smrti

"Spoločná domácnosť" - to im znie ako rajská hudba. Už sa nemusia kade-tade schovávať so svojimi vášňami a budú konečne sami! Sami si všetko zariadia a tešia sa z tohto plánu. No po veľmi krátkom čase začne čosi škrípať.
Žena zrazu pochopí, že niečo nefunguje - väčšinou ten tlak pocíti ako prvá žena - a muž pocíti nekomfort. Máme tu prvý a najzákladnejší problém: o naše hniezdočko sa treba aj starať!
Už v jadre spolužitia sa od ženy očakáva, že bude vedieť riadiť domácnosť, prípadne aj variť. Na tomto mieste nebudem hovoriť, ako sa očakáva, že sa aj zamestná, porodí deti a bude riadnou členkou modernej spoločnosti - toto naozaj nechcem rozoberať. Chcem sa iba pozrieť na absurdnosť automatickosti tohto pohľadu.
Prečo by mala mať žena pre vedenie domácnosti väčšie vlohy, ako má muž? U muža sa predsa predpokladá, že bude mať jasné predstavy a bude vedieť všetko zorganizovať, a organizovanie domácnosti sa pritom vždy necháva na ženu! A prečo by - na druhej strane - muž musel byť vždy aj domáci opravár? Aký to paradox!
Tento paradox máme však hlboko zakorenený z detstva. Matka bola vždy tá, ktorá nás kŕmila, fúkala rany, upratovala naše rozhádzané hračky. Väčšinou nás aj vodila von a do krúžkov, podporovala nás. A ak sa otec aj venoval deťom, tak to bolo v tých skôr "mužských" záľubách ako šport, či modelárčenie, a bol nám príkladom "živiteľa rodiny" (teda v tých šťastnejších prípadoch). Teda je logické, že ak mladý pár začne spoločne žiť, obaja od seba automaticky očakávajú prevzatie "tradičných úloh" zo svojich primárnych rodín. Ani jednému nenapadne, že by to mohlo byť inak...
Mladá žena, stále zaľúbená do svojho úžasného princa, ktorý ju doteraz na rukách nosil, nečakane zisťuje, že jej drahý má aj kopu príšerných zlozvykov a dáva jej jasne (a častokrát aj naštvane) najavo, že sa nemieni zmeniť. Mladý muž, napriek všetkému stále zaľúbený do svojej princeznej, nechápe, prečo sa žena tak zmenila. Doteraz bol pre ňu ideálny a ona ho zrazu chce "opravovať". On skutočne nechápe, čo sa deje. (Niektorí muži dokonca zájdu tak ďaleko, že žene otvorene vyčítajú, ak nie je upratené, či navarené, hoci ona sa napríklad stará o novorodeňa a privítala by jeho pomoc. Alebo prišla z práce a je unavená rovnako ako on. Takíto muži si neuvedomujú, že žena má rovnaké právo vyčítať im presne toto isté, lebo domácnosť je predsa oboch. Ale takíto muži tvoria špeciálnu kategóriu, ktorá nie je vhodná pre partnerstvo a treba dať od nich včas skrátka ruky preč.)
Žena stráca trpezlivosť a zrazu sa cíti oklamaná. Niežeby prestala svojho partnera milovať, ale zrazu a nečakane sa dostala do situácie, kedy musí sama prijať zodpovodnosť za celú domácnosť. Toto je ten moment, kedy sa zo zaľúbenej hrdličky stane "sekera". Je to ten moment, kedy muži začínajú aplikovať sexistické vtipy na svoje kedysi také nedotknuteľné víly. Pretože aj muž sa v tom momente sklamal. Jeho jemná bábika ho zrazu komanduje a núti upratovať, či inak pracovať v domácnosti a to práve vtedy, kedy je on strašne unavený alebo sa mu skrátka nechce (každý človek má doma rovnaké právo aj na to, aby sa mu nechcelo - musí to mať iba rozumné hranice). Muž, väčšinou znechutený, opúšťa (neupratené, či inak neútulné - veď tu naňho kričia!) hniezdočko lásky, a žena sa cíti ešte oklamanejšia a nešťastnejšia. Jej pocit nespravodlivosti však sama nevie pomenovať a logicky hľadá chybu v sebe. To má za následok jej zacyklenie sa v (zrejme už doživotnej) snahe byť čo najdokonalejšia gazdinka. V tomto blude ju ochotne povzbudzujú aj ostatné ženy (matka, sestra, priateľky alebo nebajbože: svokra!), ktoré vždy rady a ochotne ohovoria iné ženy kvôli neporiadnosti. Žena nechápe, že takto sa mužovi iba viac vzďaľuje a tadiaľto cesta láskyplného harmonického vzťahu nevedie.
Tieto situácie sú samozrejme prehnané. Ale spomeňte si, kedy ste sa naposledy s partnerom či partnerkou pohádali pre niečo skutočne dôležité?
Žena si kdesi v mysli spomína, ako to len úžasne zvládala jej matka a má pocit, že zlyhala. Muž si tiež kdesi hlboko v mysli spomenie na svoju matku, ktorá bola dokonalá. Vždy sa oňho predsa starala bez reptania! Muž má teda logicky pocit, že žena je synonymom bytosti, ktorá má vrodené, že sa bude oňho starať. Partnerku začne porovnávať s matkou, neuvedomujúc si, že aj o jeho partnerku sa jej matka starala s rovnako nezištnou láskou a teda materinská láska nemá nič spoločné s láskou partnerky. Mnohí muži nikdy nepochopia, aký je medzi týmito dvoma láskami diametrálny rozdiel a od partnerky úplne nespravodlivo žiadajú rovnako obetavý "upratovaco-starostlivostný servis", pričom partnerka pre nich pedstavuje ešte aj "sexuálny" bonus. Takíto muži však dokazujú iba to, že stále nedospeli a tiež majú malú šancu vytvoriť harmonické partnerstvo.
Preto, milí holúbkovia a holubičky: nedovoľte, aby vašu lásku zničilo tradičné nazeranie na vzťah. Iba vy dvaja ste meradlom toho, ako máte žiť. Komunikácia, pravidlá a vzájomná dohoda vo všetkých oblastiach vášho spolužitia sú základom, aby ste spolu žili šťastne až do smrti.
A na záver malá rada: všetko vám bude fungovať ešte lepšie, ak medzi vás dieťa príde až potom, ako si vytvoríte pravidlá spolužitia. Dieťa potom pravidlá samozrejme zmení. Ale vám obom už bude jasné, ako to je, ak mechanizmus funguje. Po narodení dieťaťa už iba "vložíte nový program".