Skôr, než zasa začneme šalieť...

 Zhruba pred rokom mi jeden môj kamarát daroval knihu Josefa Hausmanna: Mužský šovinizmus pre pokročilých. Keby tento môj priateľ nebol gay, určite by som to pokladala za istý druh „mužskej výchovy“, ale on to skutočne myslel len ako rozšírenie môjho náhľadu do mužskej duše. Autor sa tu zamýšľa nad všetkým možným, s čím sa dá súhlasiť alebo - ako to už v dnešnej literatúre býva - môžeme sa jeho názormi nechať vytočiť. Mňa ale zaujal jeho názor na Vianoce, respektíve predvianočný zhon.
 Čo si budeme hovoriť, každý vlastne vie, že Vianoce sú z veľkej časti ženské sviatky. Ešte som nikdy nepočula muža, ktorý by prehlasoval, že miluje Vianoce, alebo že by s kamarátom rozprával o klasických vianočných tradíciách v jeho rodine. S nástupom decembra sa muži v lepšom prípade stiahnu alebo sa v horšom prípade nad našou náhlou premenou rozčuľujú. Rozhodne však celý ten chaos prenechávajú na nás. Podľa autora knihy sme si to aj tak všetko vlastne vymysleli my, ženy.
 Možno je na tom niečo pravdy: robíme si zoznamy potravinových nákupov, zoznamy darčekov, zoznamy akcií, ktoré rozhodne musíme absolvovať. Zahŕňa to aj návštevu kina s najnovším vianočným hitom spolu s našimi deťmi, kde nás prinajhoršom zastúpi manžel, ak to nestihneme. Alebo si počas celého filmu v duchu nervózne odškrtávame, čo dnes ešte chceme stihnúť, alebo či budú mať vo večierke pred domom masť na tradičné vanilkové rožky, ktoré do polnoci ešte rozhodne treba upiecť!
 Tiež vyberáme z políc knihy s tradičnými receptami, ako aj knihy a časopisy o dekoráciách. Tie bohatšie z nás si kúpia nové s najnovšími trendmi. Plánujeme aj termíny veľkého upratovania, tie bohatšie si zaplatia profesionálov.
 Bez ohľadu na dobre (?) mienené predvianočné šialenstvo, ktoré je z istého uhla pohľadu možno skutočne prospešné, by sme sa mali zamyslieť nad pohľadom muža, ktorý nás vo svojej kontroverznej knihe nahovára, aby sme si Advent užívali. (Autor to nehovorí týmito slovami, ale kritizuje ženy za to, že sa nevedia zastaviť. Že ako na povel začnú všetky pobehovať ako splašené a neuvedomujú si, či je to skutočne dôležité.)
 Milé dámy, kým je ešte čas a kým to všetko vypukne: zamyslime sa, či je fakt dôležité, aby sme si ničili nervy a rodinný život kvôli veciam (darčeky, pečenie, varenie atď.), kvôli všetkému, čo „treba" stihnúť.
 Kto vlastne rozhodol, že treba? Boli to naše matky, naše babky a prababky, ktoré nemali na starosti splácania hypoték, nešlo im o vlastnú kariéru, nemali iné starosti, IBA domácnosť. (Teda možno nie naše matky, lebo tie už mali starosti veľmi podobné našim, pričom sa nielen počas decembra museli tváriť, že socialistická mini-kuchyňa im poskytuje dostatok priestoru na zabezpečenie rodiny. Ľudí vtedy naučili nebúriť sa proti ničomu - bola taká doba, a tak naše matky ani nenapadlo, že by mohli robiť niečo aj inak.)
 Preto, skúsme si všetko to, čo „treba", rozmeniť na drobné a premýšľať, čo skutočne treba. Napríklad treba jesť. Ale naozaj je treba variť jedlá a vypekať deväť druhov pečiva, ktoré potom na nás, ako aj celej našej rodine, vidno ešte aj v plavkách, a to len preto, že to tak robila aj naša „nezamestnaná" prababka? Treba upratovať celý byt až do poslednej zásuvky? Vážne treba? A je práve teraz, začiatkom mrazov, vhodný čas umývať okná, keď pri tom môžeme fakt ochorieť a prakticky sa to ani nedá?!
 Ak sa na to pozrieme takto, dalo by sa povedať, že náš svet naozaj veľmi ovláda ženský princíp. Ale ja si skôr myslím, že všetko je to trochu inak: my, ženy, sme sa ocitli v pasci na jednej strane tzv. vianočnej tradície a na druhej strane tzv. feminizmom, čiže, aby sme sa tvárili, ako sa nás to vlastne netýka, ako sme nad všetko povznesené. (A to nespomínam rôzne výplachy mozgu, či "zaručene moderné" názory so strany väčšiny ženských časopisov, rôzne predstavy a požiadavky na výzor, všetky komerčné lákadlá a pod., ktoré sa nás snažia valcovať po zvyšok roka...)
 Môj manžel si knihu Josefa Hausmanna zbežne prelistoval, ale až potom, ako som mu pasáž o Vianociach prečítala. On totiž nepotrebuje byť ani pro- ani antifeminista, lebo veľmi dobre vie, že nepozerám ani telenovely, ani reality šou, ako aj to, že čaro Adventu nám nepokazím nejakým nervačením. Knihu napokon zaniesol prečítať aj kolegom do práce. Veď všetci „tí muži" (rozumej utláčaní feministkami a tradicionalistkami) potrebujú podržať!
 A na záver ešte odkaz pre všetky novicky v partnerských vzťahoch: Celý feminizmus sú iba nešťastne formulované myšlienky, o ktorých sa muži nikdy nemali dozvedieť! Všetky totiž veľmi dobre vieme, že ak muža chceme skutočne niekam dostať, treba ísť okľukou! No hlavne ho treba vždy presvedčiť, že to bol rozhodne jeho nápad - a je jedno, o čo vlastne ide. Napriek tomu, žiadne upratovanie nestojí za to, aby sme si ničili chvíle, ktoré s partnerom môžeme prežiť aj omnoho romantickejšie. Skúšali ste už napríklad prechádzku v prvých snehových vločkách? A ak už máte deti: chcete, aby si pamätali skôr celorodinnú predvianočnú guľovačku, alebo to, ako ste ich - z nevysvetliteľných dôvodov nervózna - vláčili z jedného obchodu do druhého?