Preukázala za kartičkou, čo jej visela na krku, ako to už robia aj erudovanejší podvodníci a vraj sme mali o jej návšteve dostať poštou list, ktorý ale prišiel až o dva týždne potom. Vyzerala neškodne, teda dôveryhodne a keďže sa nám ani nesnažila vtrepať do bytu a mala iba všetečné otázky, odpovedali sme jej rovno na schodišti.
Aké televízie pozeráme, koľko je nás doma, či pozeráme Panelák...
No my máme satelit a kartu Skylink, a Panelák sme pozerali iba prvú sériu. Potom nás to prestalo baviť, čo nám bolo naozaj ľúto, lebo s manželom sme na dobrých seriáloch doslova závislí. (Na Dokonalý svet sa každú stredu na Nove tešil môj manžel hádam viac ako ja. A hoci nás jeho záver trochu sklamal, zarazilo nás hlavne, prečo sa takého skvelého seriálu Markíza vzdala v prospech televízie Doma, kde ho tiež ako dáky treťotiedny brak uvádzali až neskoro v noci!)
Pozeráme hlavne Primu, Novu a zahraničné programy. Anketárka bola zameraná hlavne na otazky ohľadne Markízy, Jojky a STV (teda vtedajšej STV), v čom sme jej veľmi nepomohli, lebo tam pozerávame iba občas nejaký ten film.
Zmienka o zahraničných programoch jej ale dala možnosť, aby predsalen dajaké cieľové kolónky v našom dotazníku vyplnila. S nadšením začala menovať nemecké stanice a už aj chcela začať zaškrtávať, no my sme jej s poľutovaním museli oznámiť, že sme orientovaní na anglické a francúzske programy, kým nemecké nepozeráme vôbec.
Pani vzdychla, ešte sa spýtala, či teda chceme alebo nechceme byť súčasťou štatistického prieskumu sledovanosti, teda, či chceme mať na pár mesiacov doma píplmeter, no nám sa skrátka nechce obchádzať v obývačke ďalšiu krabicu, ktorá o.i. predsalen vyžaruje aj isté žiarenie. Napokon sme jej podpísali, že píplmeter nechceme a ona odišla.
Keď potom (ako som už spomenula) po dvoch týždňoch prišiel list, že sme boli vybraní zúčastniť sa "projektu s píplmetrami", napadlo mi, že sme možno mali túto šancu využiť. A po druhýkrát som to oľutovala po tom, čo nám slovenské televízie predviedli hlavne cez Silvestra, teda ako sa na nás divákov v hlavnom večernom programe vlastne úplne vykašľali!
STV (teda RTS) má svoje problémy a teda ju z tohto článku poväčšine vynechám. Ale neviem, kde berie napríklad Jojka tú kolosálnu drzosť uvádzať ako program cez Vianoce nejakú chuderu z Turca - prepáčte mi za výraz, osobne mám úctu ku každej ľudskej bytosti, ale čo je veľa, to je príliš (a to som túto slečnu/pani videla len na moment na nete, keďže sa o nej toľko hovorilo, a až sa musím hanbiť, že sme menovkine!). Alebo napríklad ako sa na Silvestra na Markíze strápňoval (inak môj obľúbený) Roman Pomajbo v paródii na českého moderátora! Veľmi smutné.
V posledný večer roka, kedy človek očakáva, že sa televízie konečne ukážu, sme napokon skončili pri ČT1 pri šou Zázraky prírody moderovanej Marošom Kramárom, potom pri zostrihu starých Silvestrov s komentárom Václava Postráneckého, potom na ČT24 pri relácii Retro, ktorej dominovala tiež téma Silvestrov a tvorby zábavných programov za socializmu a po polnoci sme si z ČT1 dokonca nahrali trojhodinový hlavný silvestrovský večer moderovaný Vladimírom Menšíkom z roku 1978! Zrejme sme skrátka nostalgici...
Nuž ale, možno sme si mali vziať domov ten píplmeter, aby Jojka aj Markíza videli, že tie ich pôvodné relácie niektorý divák fakt vôbec nesleduje a iba v rámci zabehnutého zvyku prepínania sa tolerantne mrkne (dá šancu, veď nemôžu byť predsa NAVŽDY takí o ničom...!), čo vysielajú aj oni, ak sa už skončil program, ktorý naozaj sledoval na inom programe (českom či anglickom...) a ešte sa mu chce "čosi" pozerať. Pri pokuse nájsť "čosi" alebo "ešte čosi" na našich programoch však stále častejšie končím stlačením hlavného vypínača. Pôvodné zábavné relácie slovenských televízií, žiaľ, zábavnosťou či humorom skrátka oplývajú stále menej a menej.
Ak by niekto zohľadňoval aj "iný" vkus (a to si nedovolím tvrdiť, že zostrihané reprízy prastarých Silvetrov sú riešením nedostatku financií, no predovšetkým nedostatku invencie tvorcov zábavných relácii a to nehovorme iba o poslednom dni roka), tak napríklad Markíza by musela prehodnotiť iskru a energiu Adely Banášovej v jej vlastnej talk šou oproti jej vystupovaniu vo Fun radiu, kde jej naopak moderovanie svedčí odjakživa a stále ako nejaký klasický nadčasový kostým od Chanelu...
Veterné mlyny našich televízií si melú po svojom, neviem, kto ich riadi, neviem, pre koho je múka z nich vlastne určená, no akoby sa stávali svetom samým pre seba, zahľadeným do seba, kde sa od diváka očakáva, že sa stane ich dobrovoľným rukojemníkom.
Mýlim sa však v názore, že od televízii máme právo aj "čosi" očakávať? Aj knihu, dévédéčko, lístok do divadla alebo kina si predsa tiež kupuje s ambíciou, že nás má zabaviť, poučiť a rozptýliť! A tvrdiť, že veď to nemusíme pozerať, že sa to dá vypnúť, zaváňa zvláštnym druhom až submisívneho alibizmu... Televízia je v dnešnej dobe predsa stále popredným a úplne bežným zdrojom dostupnej zábavy - nie je to jedna z jej hlavných funkcii? Načo by sme ju inak mali? Ako monitor k playstation?
Je mi jasné, že všetci máme svoj vkus a je veľmi ťažké zavďačiť sa každému z nás. No hlavné, čo chápem je, že aj keby som sa nechala ožarovať píplmetrom vo vlastnej obývačke a nechala sa do istej miery obmedzovať jeho používaním, "dobrej veci" by to aj tak nepomohlo. Nič by sa tým vlastne nezmenilo, lebo vďaka jednej knihe vieme, aký je boj s veternými mlymni zbytočný.
Kam sa podeli staré zlaté časy, kedy Drišľakoviny boli pre mňa creme de la creme primitivizmu zábavy v hlavnom vysielacom čase?!
PS: Milá Markíza a Jojka, prosím Vás veľmi pekne, nevysielajte podchvíľou toľko "hlavných" a "najhlavnejších" správ. Pani Ďurianová alebo pani Kmotríková vyzerajú síce na obrazovke veľmi pekne, ale ak si chcem pozrieť správy, prepnem predsalen na TA3, ktorá je na to určená! (...alebo teda ešte lepšie na ČT24, lebo TA3 uveličene vysiela hlavne reklamu na svoj vlastný facebook, z ktorého tak často a celkom neprofesionálne radi citujú. Pripomína mi to klasickú scénu pána Jozefa Krónera v úlohe Kuba v rovnomennej divadelnej hre a jeho legandárnu vetu: "Anča, ja mám nožík!")
