reklama

Kultúra za 500

Tak, milí priatelia, po lete, kedy nám televízie škálou svojich programov ukázali, ako "sa to dá", opäť nás čaká jeseň s prihlúplym marazmom rôznych reality šou!

Písmo: A- | A+
Diskusia  (6)

Toto leto bolo výnimočné (ja viem, že sa ešte neskončilo, ale ako keby sa stalo...). Prinieslo nielen nešťastia, ktoré súviseli s nevyspytateľným počasím a kedy nám príroda zasa raz ukázala, akí sme maličkí a že tu predsalen vládne niekto celkom iný. (...a pokiaľ ste v tejto súvislosti sledovali televízne spravodajstvo aj pri českých povodniach, mali ste možnosť porovnať profesionalitu TA3 a ČT24, kedy pre TA3 bola najdôležitejšia ich stránka na facebooku, o ktorej neprestajne informovali a z internetu čerpali tiež podklady pre svoje reportáže, namiesto toho, aby na miesto investigatívne poslali svojich reportérov - ale to je na celkom iný článok...)

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Neviem, či ste si to všimli, ale toto leto nám v rámci televízneho vysielania prinieslo pozoruhodnú programovú skladbu, za ktorú by som ja osobne dala komplexne slovenským aj českým televíziám jednotku s hviezdičkou. Väčšinu večerov sa dalo "na niečo pozerať". Konečne žiadni umelí (použijem toto slovo, nechcem byť veľmi kritická hneď na začiatku článku) moderátori, konečne z televízorov sála letná pohoda. Po rokoch, kedy nás celé prázdniny telky zvykli zahŕňať reprízami svojich pôvodných programov, sme teraz mohli vidieť, že na televíziu "sa dá aj pozerať" a človek zúfalo neprepína, aby napokon po hodine znechutene "tú krabicu" vypol. Skoro každý večer sa dal niekde nájsť nejaký príjemný film, komédia, zábavný seriál alebo aj niečo napínavejšie a potom ako dupla (napríklad konkrétne včera večer na Markíze) filmová lahôdka v podobe klasickej Jane Austinovej!

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ale tento čas, kedy si môžeme vybrať, na čo sa chceme pozerať, sa končí. Prichádza jeseň a s ňou televízie sľubujú super zábavu podľa vlastných predstáv: zasa nás idú valcovať "hlbokým posolstvom" svojich reality šou! Ale akoby to nestačilo, robia to všetky hlavné č-s televízie naraz, z čoho je jasné, na ktorých divákoch im záleží najviac! Asi si kúpim takú tú skrinku, do ktorej sa televízia schová, aby nám na ňu zbytočne nepadal prach...

Nuž, chápem, že na čomsi sa zarábať musí, že z reklamy televízie nevyžíjú a v našom malom slovenskom kurníčku sa treba trvale zameriavať na tú najväčšiu a zároveň (zrejme?) podstatnú skupinu občanov s "istým" vkusom. Ale: NAOZAJ niekoho zaujíma, ako si "farmár hľadá ženu"? NAOZAJ niekoho zaujíma, ako sa k sebe či iným správajú manželia Mojsejovci? (Teda, pri všetkej úcte k nim ako k ľuďom, ktorých mi je zo srdca ľúto: ale normálny človek si predsa problémy rieši v súkromí!) Prečo sa zasa majú objavovať na obrazovke? Stále sme z tejto smutnej kapitoly slovenského prístupu k formátu reality šou nevyrástli?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Alebo: prečo sa musia štyri najhlavnejšie slovenské a české televízie celkom zblázniť a všetky naraz sa vrhnúť na talentové súťaže? Ako som už spomenula, "kurníček" je malý a teda ani ten česko-slovenský o veľa väčší nie je a KTO už len môže mať talent, ktorý sme dosiaľ nevideli? Mali sme tu niekolko ročníkov Superstar, z ktorých vzišlo čo-to dobrého. Ale kto z nás si spomenie na celé meno celkom prvej výhrerkine Big Brotheru, ktorá hneď v prvý večer strategicky ukázala v sprche celému národu svoje nahé telo?

Na celej situácii so štyrmi hlavnými č-s televíziami by sa dalo vidieť aspoň jedno pozitívum: naše umelecké kruhy opäť otvorene spolupracujú a hádam to niekedy v budúcnosti bude viesť aj k niečomu, čo nám prinesie aj normálne programy a pohladí duše nás, "smädných za kultúrnou, ktorá nešokuje". Veď nemusíme mať každý deň predstavenie Ibsena, či záznam koncertu vážnej hudby, a človeka občas fakt poteší repríza relácie z osemdesiatych rokov. Ale: vari neexistuje stredná cesta "príjemnej komercie"? Vari neexistuje iný program, ako filmy o životne dôležitých úvahách amerických roztlieskavačiek, príbehy o upíroch (ktoré, žiaľ, postihli aj oblasť literatúry), alebo senzácie okolo práve vznikajúcich tiež-celebrít, ktoré tak preochotne svoje poníženie či hlúposť v priamom prenose vystavujú na obdiv všetkým ako páv svoj chvost, keď sa chce páriť?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Prečo sa stále máme pozerať na amatérov, ktorí sa hrajú na profesionálov alebo sa nimi učia byť? Koho zaujíma (chvíľu sympatická) predavačka, spievajúca s rozsahom troch tónov, či päťročný chlapec, ktorému pes dojemne a na povel preskakuje nohu? Naozaj nás TOTO zaujíma?

Prečo sa nepozeráme na tých, ktorí sa to už naučili, prešli neľahkými umeleckými skúškami a drinou, učili ich tí najlepší a teraz nám naozaj majú čo ukázať? Prečo nás zaujíma amatérizmus? Sú toto vzory, s ktorými sa potrebujeme trvale stotožňovať? Sme naozaj už takí otupení vlastnými rýchlymi životmi, že nám toto stačí? A ak, tak: PREČO?

Aby som ale bola spravodlivá: aspoňže tých pôvodných slovenských seriálov vzniká stále viac! O čo by však bolo pre nás všetkých prospešnejšie, ak by si dve hlavné súkromné televízie nerobili na truc podobnosťou tém v tom ich pomyslenom boji o diváka a snažili sa bojovať skôr originálnosťou témy u každého nového seriálu. "Kurníček" je síce malý, ale Slovensko naozaj oplýva toľkými erudovanými talentmi na kilometer štvorcový, ktorých počet a veľkosť nám mnohé iné národy oprávnene závidia, a ktorých potenciál by sa rozhodne mal využívať. Veď napríklad medzi moderátormi nemáme iba Adelu Banášovú, medzi hercami nie je iba Diana Mórová a napríklad počasie sa dá moderovať aj inak, ako iba s krásnou a umelo pôsobiacou rosničkou - v prípade počasia mňa osobne fascinuje starší "pán rosnička", kypiaci životom, na tv Barrandov. Prečo sme teda stále svedkami, že všetko je stále to isté, len v ružovom, modrom, zelenom a málokto vymyslí niečo naozaj príjemne zábavné, hoci vo veľkom prijímame a za veľké peniaze nakupujeme "formáty" zo zahraničia?

Nespomeniem si na názov tej starej a veľmi obľúbenej socialistickej súťaže, ale od "kutlury za pětset" sme veľmi nepokročili, nemyslíte?

Martina Monošová

Martina Monošová

Bloger 
  • Počet článkov:  119
  •  | 
  • Páči sa:  0x

O všetkom krásnom alebo šokujúcom, čo ma prinútilo napísať o tom aj čosi iné ako román:-) Som autorka románov (nielen pre ženy): Lásky o piatej (2005, 2012), Anglické prebúdzania (2006), Klišé (2010), Zlodeji bozkov (2012), Sladké sny (2013), Lekcie z nenávisti (2013), Miluje-nemiluje, idem! (2014), Perly tej druhej (2014) Zoznam autorových rubrík:  Celkom mimoMixtúraOdraz spoločnostiMódaRecenzieSúkromnéO vzťahochNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu