Aj vy trpíte frustráciou z Veľkej noci?

 Veľkonočný pondelok býval najhorším dňom v roku, ale brala som ho ako nutné zlo. Ani v puberte mi tento deň nijako nezlepšila romantická predstava, že by ma mal prísť vyšibať a poliať muž, ktorému sa páčim a že mi takto prejavuje svoju priazeň. (No, ďakujem pekne!)
 Ale celú zvrhlosť tohto zvyku som pochopila až vtedy, keď som sa od našich známych v Holandsku dozvedela, že oni oslavujú tak, že sa k veľkonočnému obedu zíde celá široká a ďaleká rodina. Deti potom dostávajú čokoládové vajíčka, teda nielen chlapci...
 Poznám korene tohto spôsobu oslavy Veľkej noci, že sa jedná na jednej strane o podobenstvo s Ježišovou krížovou cestou a na druhej strane o slávenie jari ako takej. Pokiaľ ale má byť obrad z predpoludnia veľkonočného pondelka spájaný s Ježišovým utrpením, prečo sú "bité" iba ženy? A prečo mužmi? A čo sa týka prechovávania pohanskej tradície slávenia jari: z tohto hľadiska sa mi to zdá smutné, že sa zachovala skôr táto spojitosť s fázou mesiaca, než s reálnym dátumom Ježišovho ukrižovania.
 Akoby si naši predkovia ani nevedeli vymyslieť nejaké pekné tradície, založené na vzájomnej úcte a súdržnosti rodiny. Chlapi sa išli túlať po "cudzích ženách", prišli opití, za ich ženami, čo čakali doma, prišli zasa iní, cudzí chlapi. Táto tradícia podľa mňa inšpiruje väčšinu chlapov ani nie tak k úcte k Ježišovmu utrpeniu, ale skôr k tomu, aby si ženy vážili ešte menej. Ženy to cieľavedome stavia do poníženej pozície, kedy poslušne vyčkávajú, kto ich príde vyšibať alebo poliať. Má to byť pre ne veľká česť, že si ich chlap vôbec týmto spôsobom uctil a všimol. A ešte majú pre neho prichystať odmenu!
 Možno niektorým ženám lichotí takýto prejav pozornosti. Možno niektoré baví, že sa musia niekoľkokrát prezliekať, účes majú v keli, celé rozmazané vyzerajú príšerne, smrdia tými najlacnejšími voňavkami - a pritom sa majú tváriť, ako ich to všetko baví!
 No, mňa osobne to nikdy nebavilo. Ako dospelá však môžem rozhodnúť, ktoré tradície chcem dodržať.
 Úplne chápem moju prababku, ktorú som nikdy nepoznala: môj otec jej dodnes nevie zabudnúť, že mu ako malému chlapcovi zlomila v ono Veľké predpoludnie korbáč. A to moja prababka nemala ani potuchy o nejakom feminizme!
 Maľujem kraslice, keď mám na ne čas. Kupujem pre manžela čokoládoých zajacov. Byt zaplním až po okraj dekoráciami a jarnými kvetmi. Na zelený štvrtok varím ostošesť špenát a na bielu sobotu sa zvyčajne u nás schádzava celá naša rodina. Kupujeme údené a varíme vajcia. Zapíname si pápežské požehnanie. Mám rada Veľkú noc, ako aj všetky ostatné rodinné sviatky. Ale: nemohli by sme to v ten veľkonočný pondelok oslavovať nejako NORMÁLNE?

 PS: Opäť týmto článkom raz riskujem, že sa kolegovia blogeri obujú nielen do mojej vizáže, ale iste sa raz znovu dozviem aj, aká som len "zakomplexovaná feministka". Napíšte ale radšej niečo k môjmu článku a nie ku mne osobne...