Inakosť zvykne naháňať strach. (Asi preto sa toľko ľudí ani najmenej nesnaží pochopiť neheterosexuálov.) Inakosť prinajmenšom vyvoláva otázniky, ktoré si každý musíme spracovávať po svojom. Ale to už záleží od miery našej tolerancie či veľkorysosti.
Aj nadmernosť je istý druh inakosti. A ako vidíte na obrázku, tiež sa vyskytuje v prírode, a teda je prirodzená.
Inakosť býva dobrým spôsobom, ako sa odlišovať. Táto veta má na prvý pohľad smiešnu logiku, ale v neobmedzenom priestore reklamného vesmíru funguje ako jedna zo základným mantier. (Ďalšou je šokovanie.) A tak inakosť pomáha celebritám urobiť si reklamu a nenechať na seba zabudnúť.
Miera tolerantnosti však podlieha celkom inému vzorcu posudzovania, než keby si ročného černoška adoptovali susedia s vedľajšieho paneláku, čo majú už dve deti a už nejaký čas sa povráva, že to medzi nimi poriadne škrípe. Alebo si predstavme, že by si černoška adoptovala napríklad pani Mojsejová. (V záujme správneho psychického vývoja toho dieťaťa - akéhokoľvek dieťaťa! - dúfam, že tento blog nebude pani Mojsejová čítať a že ju týmto k niečomu podobnému neinšpirujem. Ale v podstate pani Mojsejovú možno poteší, že sa vyskytne v jednom článku s Madonnou: Teda sa môže radovať, že predsa len slovenská celebrita je - slovenský mediálny mikropriestor fakt absorbuje všetko.)
Slováci, myslím si, nie sú dostatočne tolerantní, než aby len tak prijali cudzincov (hoci aj rovnakej farby pleti), keď si berú naše devy či mládencov: vždy to vyvoláva rozruch. Pokiaľ je tento cudzinec z bohatej krajiny, vyvoláva to závisť, pokiaľ je z chudobnejšej krajiny, všetci sú pobúrení iným spôsobom. Túto vlastnosť národa nemôžeme pripísať na vrub iba našej národnej zakomplexovanosti, kedy si myslíme, že by mal stále niekto pomáhať iba nám (veď načo iné sme do tej Únie liezli!), lebo predsa my sme tí slabučkí a úbohučkí. No podľa mňa je táto naša vlastnosť spôsobená skôr našou geografickou polohou, kedy sa tu historicky cudzinci valili v hordách a zvykli nás rovno drancovať alebo asimilovať. V tomto vidím korene našej xenofóbie!
No skúsme dokázať pochopiť, čo všetko sa môže skrývať za Madonniným rozhodnutím adoptovať si afrického chlapčeka. O Madonne sa iba nedávno v ktoromsi médiu vyjadrili, že jej opäť kolabuje vzťah. Niektorí ľudia vravia, že ak to v manželstve škrípe, je čas na dieťa. Osobne si myslím, že dieťa škrípajúcu rodinu nezachráni a je od rodičov nielen sebecké a hlúpe, ale aj nanajvýš nezodpovedné dúfať v takýto stmelovací efekt. Kde si nerozumejú dvaja, ako môže pomôcť tretí, o ktorého sa treba starať?! Nové starosti predsa nemôžu vytlačiť zo života tie staré! Je to iba hromadenie a hromadenie starostí. Je to nezmysel podobného kalibru, ako priviesť na svet zodesať detí, pričom mať IBA vieru v Boha, že veď ich nejako uživí, keď už ich toľko požehnal. Aj takáto nadmerná inakosť môže vyvolávať vlny polemík, lebo niekomu tento druh odvahy môže skutočne imponovať.
Táto starosť však Madonnu nemusí trápiť, tá má prostriedkov na uživenie aj stovky detí dosť! Možno práve preto sa rozhodla prijať pomedzi svoje deti ešte jedno ďalšie. (A možno ich bude aj viac - ktovie.) Veď už od čias albumu Ray of light sa venuje duchovným hodnotám, a hádam chce svoju dušu obohatiť aj nezištnou výchovou ročného Davida Bandu!
Lenže aj v Anglicku, v krajine, kde je veľkorysosť a zdvorilosť nasávaná rovno s materským mliekom, kde sú ľudia až panensky nepodozrievaví, (len si spomeňme, ako nadšene prijímali zo začiatku "nájazd" našich Rómov) pôsobí Madonnine rozhodnutie na ľudí rozporuplne. Altruizmus sa v tejto krajine nosí možno viac, než hocijaký iný módny trend a možno aj našej starej známej Madonne vliezol pod kožu. Ale veríme tomu? Po tom všetkom, čo sme už od nej zažili? Je pre nás asi až príliš "stará a známa".
Akonáhle sa táto informácia mihla v médiách, napadlo mi, či zasa nevymyslela nový druh reklamy. V podstate nie až tak nový, lebo sa vlastne sa iba chytila istého šikovného celebritného trendu. S týmto druhom ľudomilstva majú už svoje skúsenosti mnohé slávne ženy: od osobnej pomoci deťom v Afrike (Audrey Hepburnová), až po priame adopcie (či už africké alebo neafrické - Angelina Jolie). Možno Madonna skutočne plánuje milovať ďalšieho živého človeka a jej srdce je otvorené pre ďalšie bábätko! Lenže okolo jej nového syna sa ešte hodnú chvíľu bude zdvíhať vlna otázok, polemík, či pobúrení hlavne v súvislosti s tým, ako speváčka celkom obišla pravidlá adopcie, ktoré v Malawi, Davidovej rodnej krajine, nariaďujú, aby rodič v krajine dieťaťa strávil aspoň rok pred samotnou adopciou.
A tiež je zarážajúce, že dieťa na letisko prišla vyzdvihnúť asistentka, aby ho pekne zabalené v bledosivej deke priviezla rovno do Madonninho domu. Neevokuje vám to balíky objednané cez zásielkovú službu?
