reklama

Mačky v celofáne

Neviem, či poznáte citát Umberta Eca, že reklama je navoňaná zdochlina. Načo nám ale tak ostentatívne navoniavajú obrátenú pyramídu či autobusovú dopravu?!

Písmo: A- | A+
Diskusia  (17)

Dnes ráno krátko po ôsmej som pricestovala prímestským autobusom do Bratislavy na Nivy. Pred vchodom do vestibulu mi dve "žabky" podávali niečo ako časopis "zaliaty" v celofáne, malý leták a kocôčku čokolády. (Pomyslela som si, že už sa s tým Valentínom všetci celkom zbláznili, no toto nebolo to "o sviatku zaľúbených".) O pol deviatej som tam mala stretnutie, tiež som potrebovala poslať poštou nejaké listy, a tak som sa tam motala dlhšie, než klasický cestujúci. Potom som ešte mala vybaviť nejaké drobnosti v meste a domov som sa plánovala vrátiť ešte pred obedom.
Ako som tam čakala na svoju známu, mala som možnosť vypočuť si pracovný rozhovor usporiadateľov: "A načo tam stoja vonku?" rozčuľoval sa jeden. Najskôr som nepochopila, že hovoria o tých dvoch, čo mi dali reklamné predmety. "Pošli ich sem, načo stoja tam?" pokračoval druhý. Celý reklamný kolotoč sa teda ešte len rozkrúcal.
Pred tabuľou s odchodmi postavili malé pódium, dvaja ľudia na ňom nafukovali balóny a pripevňovali ich ako ozdobu, okolo sa motal postarší strážnik v uniforme. Z plagátu som sa dozvedela, že o dvanástej tam má začať nejaký program a všimla som si aj obrovský plagát ponad celú odchodovú tabuľu, na ktorom bola taká istá fotka, ako na "časopise" a podobný plagát na priečelí budovy zvonku. Dokonalé zladenie corporate identity - reklamka si skrátka zaslúžila svoje peniaze!
Vystupujúci odchádzali von, nastupujúci hľadali odchod svojho busu na obrovskej tabuli vo vestibule, aby potom na príslušnom nástupišti počkali. Ľudia teda Nivami hore-dolu prúdili (a básnik by sa nad tým iste vedel metaforicky veľmi vyžívať). A mne napadlo, že ak tí múdri manažéri premiestnia dievčatá s letákmi inam, celé ich "rozdávanie" sa minie účinku. Veď: načo sú letáky ľuďom, čo odchádzajú? Tí sa predsa programu iba ťažko zúčastnia! Logika manažérov však bola neomylná, a keď som o pol jedenástej potom odchádzala z Bratislavy, dievčatá poslušne dávali letáky odchádzajúcim - a to ešte takým, ktorí si cestu krátili krížom cez nástupištia. Manažéri skrátka málokedy cestujú autobusmi...
Doma som si odbalila "časopis" a zistila som, že celý ten kolotoč mi mal oznámiť jednoduchú informáciu, čo som pochopila už z obrovských plagátov s vysmiatou ženou: že SADka sa zmenila na Slovak Lines.
Bolo práve dvanásť hodín a ja som premýšľala, ako sa celé popoludnie budú ľudia snažiť cez účinkujúcich na pódiu zistiť odchod svojho autobusu. Tiež som si predstavila individuá, ktoré striehnu na nepozorných ľudí, aby ich okradli a ako im takéto odvedenie pozornosti dá príležitosť realizovať sa. (Zažila som ich "snorenie" a "šacovanie", keď sme sa v lete vrátili z Chorvátska a sama som hodinu čakala s dvoma veľkými kuframi, kým manžel išiel po auto. Nebol to príjemný pocit, ako sa okolo mňa ponevierali, ako ma ohadovali. Po celonočnej jazde v autobuse som sa im iste zdala ako ľahká korisť. Radšej som vtedy vyšla čakať von.)
A tak premýšľam nad reklamou. Je fakt na mieste reklama za každú cenu? Načo je takáto reklama? (Podobne, ako všetky tie "cenové" letáky v schránkach.) Mne je jedno, kto je majiteľ alebo ako sa spoločnosť volá. Rada by som cestovala na čas a bezpečne. Namiesto veľkých reklám, keby niekto dohliadol na to, aby prímestské autobusy do Bratislavy neodchádzali o dve až desať minút skôr, ako majú v rozpise a aby som sa na hlavnej autobusovej stanici cítila bezpečne aj sama s obrovskými kuframi.
...a kto mi vysvetlí, načo je aj tá obrovská kampaň v Slovenskom rozhlase? Je mi to akosi podozrivé. Akoby sa snažili zakryť znižovanie kvality - teda logicky mi to vyplýva z ich evidentnej snahy dostať sa na úroveň súkromných rádií, ktorá, žiaľ, nie je veľmi vysoká a na jedno kopyto. Práve preto som bola rada, keď som mala na výber aj niečo iné: Slovenský rozhlas. Vyhovoval mi tak, ako bol.
Ale možno ma aj rozhlas a aj Slovak Lines príjemne prekvapia. Veď: čokoládka bola zabalená pekne. A aj na tom časopise a aj letáčiku si dali záležať. A celofán? Ten sa dá recyklovať.

Martina Monošová

Martina Monošová

Bloger 
  • Počet článkov:  119
  •  | 
  • Páči sa:  0x

O všetkom krásnom alebo šokujúcom, čo ma prinútilo napísať o tom aj čosi iné ako román:-) Som autorka románov (nielen pre ženy): Lásky o piatej (2005, 2012), Anglické prebúdzania (2006), Klišé (2010), Zlodeji bozkov (2012), Sladké sny (2013), Lekcie z nenávisti (2013), Miluje-nemiluje, idem! (2014), Perly tej druhej (2014) Zoznam autorových rubrík:  Celkom mimoMixtúraOdraz spoločnostiMódaRecenzieSúkromnéO vzťahochNezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu