Aj my sme toto leto prerábali byt. Dozrel čas a s ním aj naše okná a radiátory. Aby sme sa nevytáčali mnoho týždňov, naplánovala som aj okná a aj radiátory na dva dni po sebe, a keď sme deň pre tým všetkým premiestňovali nábytok a zakrývali ho fóliami, ako mi radili múdri známi, tak som tŕpla, či majstri vôbec prídu.
Ale tento blog nie je o prerábaní bytu.
Oknári makali celý deň až skoro do polnoci. Boli dvaja a práca im išla od ruky, radosť ich pozorovať. S manželom sme sa im snažili ísť z cesty a celý deň som im varila kávu. Na obed a aj na večeru sme nám všetkým objednali pizzu, ako keby sme boli jedna veľká rodina. (Kam sme sa mali ísť najesť? A nechať si v byte cudzích ľudí bez dozoru?)
Ako som už spomenula, odišli pred polnocou a na druhý deň už na pol ôsmu bol sľúbený pán "přes roury". Prišiel o štvrťhodinu skôr (ešte sme ani nedoraňajkovali), mal dvoch pomocníkov, a nielenže sa snažil do práce nahnať aj mňa s manželom (čo sme dôrazne odmietli), ale nám jeden z radiátorov napokon namontoval totálne nakrivo. Nielenže nebol na stred nášho nádherného nového plastového okna, ale jeden koniec radiátora sa začínal meter od steny, kým druhý koniec len vďaka centimetru nezasahoval do balkónových dverí. Pán sa ma snažil presvedčiť, že je to tak v poriadku, a keď videl, že u mňa nepochodí, tak mi povedal, že teraz v piatok kvôli nám už do Stupavy nepôjde (bolo jedenásť hodín predpoludním) a že to sme mali povedať hneď, že budeme chcieť rezať trubky a zvárať!
Ten človek mi od rána nepadol do oka: na vypustenie radiátorovej vody si vypýtal vedro, čo som mu odmietla dať (vedro si stále pamätá, ako sme na začiatku sezóny odvzdušňovali: zostal v ňom čierny povlak, čo od zimy nepustil). Potom chcel handry, s čím som popredu vôbec nerátala - veď tvrdil, že si všetko prinesie! Mala som ich zapratané v skrinke, ku ktorej som sa nemala ako dostať, keďže bola ešte zakrytá fóliou proti prachu z výmeny okien. Potom nemal šrobovák... kliešte... Napokon všetko našiel, ale tváril sa nepríjemne.
Keď z nášho rozbombardovaného bytu konečne odišiel posledný cudzí človek, zapla som k upratovaniu rádio. Započúvala som sa do rozhovoru, ktorý moderátorka uviedla v štýle: "A teraz vám prinášame návod na sviežosť aj v deväťdesiatke." Naliala som si vodu do onoho vedra s povlakom a začala som postupne umývať zem. V rádiu spomínal starý pán na to, ako mu po druhej svetovej vojne francúzsky prezident odovzdal vyznamenanie. Ako žil po vojne, akú má skvelú manželku - aj ona hovorila o ich spoločnom živote. Milí ľudia, pomyslela som si, bolo by fajn mať v deväťdesiatke toľko vitality...
A vtedy mi to trklo: zasa je to tu, už zasa ma to dobehlo! Zasa ten čisto slovenský zmysel pre rešpekt. Hoci naše súkromie oknári ako-tak rešpektovali, "museli" sme ich hostiť pizzou, kávou a malinovkami, ktoré nám nik nepreplatí. Hoci sme zákazníci, čo si nechávajú vymeniť radiátory, "majster" si nie je schopný nosiť vlastné nástroje a vedro na kal a nie je ochotný zabezpečiť sa pre prípad, že by bolo treba robiť aj niečo iné, ako sa "pôvodne zdalo". (Aj tu bola mimochodom káva prijatá úplne automaticky.) A naši super odborní redaktori sú takí povrchní, že kde-kto je v tejto krajine celebritou, ale človek, ktorého vyznamená napríklad francúzsky prezident, je iba "vitálny starý pán"!
Rozhovor bol celkovo vedený v takom duchu, že som si ani nezapamätala jeho meno a spätne mi to celé pripadalo, akoby sa niekto bál, že bude "odhalená" skutočná hodnota toho pána, pričom celé to bolo o jeho živote a o ňom. Absurdné! My, Slováci, sme naozaj špecifickí v zmysle pre hodnoty a rešpekt - a viem, že som smiešna s tým, ako ma to stále prekvapuje.
PS: O pár dní Pán Radiátor prišiel aj so zváračom a náš radiátor v kuchyni napokon namontovali poriadne. A keď na druhýkrát prišiel oknár montovať žalúzie, automaticky očakával manželovu asistenciu a veľkoryso sa s ním podelil o svoju veľmi šikovnú akuvŕtačku.
PS2: ... a radšej ani nehovorím, ako všetci tí majstri rešpektovali náš koberec v spálni, ktorý sme pred prerábaním tak starostlivo pozakrývali vlnitým papierom... a nábytok v obývačke, kam si veselo opreli rebrík...
