Zadky a všetky tie ostatné (ne)zameniteľne správne tvary

Jedna moja známa trpí utkvelou predstavou, že konečne bude šťastná, ak bude mať postavu o tri konfekčné veľkosti menšiu. Teda, aspoň predpokladám, že po štyridsiatke už má nejaký ten rozum a nemieni chudnúť na postavu veľkosti pätnásťročných modeliek.
Neviem prečo do nás ženské časopisy tlčú nezmysly o tom, ako máme vyzerať. Každý mesiac aspoň jeden z nich prinesie nejakú "zaručenú diétu" a neprestajne nám tam pripomínajú, že stále je čo zlepšovať. "Vy za to stojíte", "dopraj si", "staraj sa o seba"- a podobné heslá sa na nás valia z reklám, aby tak využili náš spoločensky udržiavaný komplex na vnútenie produktov, ktoré vlastne ani nepotrebujeme. Načo je nám drahý rúž, ktorý je síce kvalitný a dlho vydrží, keď aj tak jeho farba za mesiac vyjde z módy? (A mimochodom: kto vlastne ako prvý zavelil, že naše zuby nemajú byť od prírody prírodnej bielej farby?! Kto vymyslel, že by mali byť biele ako od sava?!)   Alebo tie "vzory", ktoré sú nám predkladané vizuálnymi médiami: všetci tí "krásni", "nekonečne mladí" a akože "šťastní ľudia", ktorým väčšinou chýba esprit a jeho nedostatok tak kolosálne prezentujú hlavne ako moderátori "bombastických" akcii typu Miss alebo Zlatý Slávik. Tieto okukané tváre sa potom pre istotu premelú cez viac ako jednu televíziu či rádio, ako keby bolo na Slovensku iba desať "zabávačov" a moderátorov v jednej osobe.   Naozaj nemáme ľudí, ktorí nemusia byť mladí, či výstavne krásni, lebo z nich vyžaruje niečo "vnútorné"? Naozaj si niekto myslí, že mužovi k šarmu stačia jeho svaly a žene výzor bábiky Barbie? Naozaj si v tridsiatich štyroch rokom mám pripadať stará, lebo všetci "moderátori" sú mladší odo mňa a nikde nevidím ani náznak niečoho aspoň trochu seriózneho?! (A to nielen moderátori, ale napríklad aj "jednorázoví" predavači-brigádnici vo väčšine obchodov...)
Aj keď nepotrebujem serióznosť ako takú, občas sa mi skrátka žiada počuť aj niečo skutočne nové, zaujímavé, alebo aspoň nie až také plytké, či prvoplánové. Sexuálne narážky ako zdroj zábavy? A to aj v drvivej väčšine divadelných predstavení? No to už môžem mať rovno pocit, že žijem naplno, keď si dvakrát do týždňa oholím nohy!
Možno, aby sa toto celé vyvážilo, v našej populárnej hudbe znejú zúfalo citlivé pesničky, s dojemnými textami, ktoré má občas "vylepšiť" nejaká tá holá pravda, ako "ty máš takú dobrú riť". Zamyslite sa, kedy naposledy ste počuli povzbudivú veselú slovenskú pesničku, ktorá by vám dodala chuť do života. To je stále len samá nešťastná láska, zúfalé výkriky nadr.aného mladíka, nostalgia typu "lány slnečníc" alebo na objednávku "kráča v daždi". (Aspoň že Zuzka občas niečo veselé stvorí a zaspieva!)
Možno sa mýlim, možno nemám celkom prehľad, ale ak by som bola z zúfalej situácii v súkromnom živote, tak by som si to na základe tých pesničiek iste hodila - taká je v nich beznádej (a ešte k tomu sú "akoby ich jedna mater mala", teda skôr "stvorila").
Čo to všetko má spoločné s mojou chudnutiachtivou známou? Nuž asi len toľko, že naše okolie odráža to, čo si sami myslíme. Podvedome si totiž vyberáme "vzor" toho, čo chceme, aby patrilo do nášho sveta. Ak si táto moja známa, čo ju muž opustil napriek ich dvom deťom, myslí, že to bolo kvôli tej mladšej, čo ju stretol, tak sa mýli. Ak si myslí, že si po ôsmych rokoch konečne nájde vďaka "vylepšenej" postave trvalého partnera, tak sa mýli. Jej manžel totiž odišiel preto, lebo ho stále brala ako svoje tretie dieťa, v práci ho bombardovala neprestajnými telefonátmi a jej špecialitou boli hysterické scény v kruhu priateľov. (A tú novú partnerku si našiel až pol roka po odchode od rodiny.)
Nešťastný manžel možno tiež najskôr iba pokukával po okoloidúcich ženských "zadkoch", kým si uvedomil, že takto už ďalej nemôže, kým sa definitívne rozhodol, že jeho hrdosť mu je prednejšia.
Ktovie, kedy si na svoju hrdosť spomenie muž, ktorý nechtiac vzbudil moje pohoršenie ráno v čakárni. No teraz už viem, že je to len otázka času. Hlavne potom, ako sa vrátila jeho žena, ktorá si vôbec neuvedomila, akého vola z neho v tej chvíli urobila. Asi to robí tak často, že to ani nevníma.
Možno arogancia, ktorou sa tak preochotne zvykne nahrádzať mladý prejav, prvoplánovosť narážok a "umrnčanosť" v médiách a "umeleckom prejave" celkovo, či rýchlokvasenosť neodborníkov v tejto viditeľnej sfére, možno to všetko má dodať sebavedomie ušliapnutým ľuďom. Dať im nádej a viditeľné vzory, že ak sa čo len trošku posnažia, budú šťastní a úspešní (-len, preboha, nezabudnúť na heslo dňa: byť úspešný!!! Za akúkoľvek cenu, aj keď sa strápnim.). Veď sa treba pozerať dopredu ("máme to v našich rukách", "riadime svoj svet") zmeniť sa! Veď všetko staré tu už bolo...   ...hlavne ten organ v Dóme sv. Martina treba vymeniť - načo nám je taká stará rároha?! A aby sa súčasnosť nezmazateľne vpísala do nového diela, čo tak ozdobiť ho niečim, čo na nás pôsobí odvšadiaľ: trebárs reliéfny portrét. (Len mať stále otvoreného ducha pre mladé a odvážne nápady!) Ktorákoľvek moderátorka hlavných správ by sa tam výborne vynímala, všetky majú nádherné profily. Alebo niečo rýdzo slovenské: napríklad nejaký svalnatý bača!