Petra už v Uxbridge nebýva

Staré príslovie hovorí, že človek by sa nemal vracať na miesta, kde bol šťastný. Ak by som chcela generalizovať, môžem povedať, že by sme sa vôbec nemali snažiť hľadať vlastnú minulosť.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

 Napriek všetkým vonkajším objektívnym a subjektívnym okolnostiam, som hlboko presvedčená, že každý z nás má úplne rovnakú šancu byť šťastný. Nemali by sme sa nechať strhnúť prízemnosťou a zlobou iných, alebo sa nechať ovládnuť peniazmi. Isté je, že ľudskému zlu sa nevyhneme a peniaze sú pre život potrebné. Ale je to naozaj tak?

 Každý z nás mal vo svojej minulosti mnoho bodov, kam by sa rád vrátil. Ako spomienka bledne, dokresľujeme si ju farbami a po dlhšom čase sa nám môže stať, že si to, čo bolo, vlastne vôbec nepamätáme a pod nánosom "novej" farby spomienka prakticky už ani neexistuje. Nesieme si so sebou ružovú (a do veľkej miery falošnú) predstavu, ku ktorej sa upíname v tých menej príjemných chvíľach života.

 Čím je teda náš život? Je to jedna predstava, ktorú si mylne pamätáme? Je náš život, všetko to krásne, čo si z neho pamätáme, vlastne našim najväčším omylom?

 Ľudia majú fantáziu a vďaka Bohu za ňu. Mnohí ju využívajú pre vytvorenie diel, ktorým sa dá hrdo priznať titul "skutočne hodnotné dielo". Ale či už chceme vytvoriť niečo hodnotné a či to súvisí s tým, čo sme skutočne prežili alebo je naše dielo kompletne vymyslené, moja osobná skúsenosť znie: naozaj nikdy sa nevracajte na miesta, kde si vaša myseľ myslí, že bola šťastná! Prečo?

 Možno preto, že v spomienke sú stromy menej vyrastené a nemajú ambíciu rásť až do neba. Lenže ako dozrievame, sme stále viac rozhodnutí, že naše stromy by určite až do neba narásť mali! Už len preto, aby ich výška dala zmysel a hodnotu tomu, čo sme vytvorili. Aby hodnota nášho diela prežila nás samých.
 
 Dodatok pre všetkým čitateľov kníh Lásky o piatej a Anglické prebúdzania:

 Petra už v Uxbridge nebýva. Postavili tam nové obrovské nákupné centrum Chimney a po 11. septembri namontovali v tomto meste s najväčšou leteckou základňou ešte viac bezpečnostných kamier.

 V centre pribludlo niekoľko nových klubov a nóbl barov a klientela z Old Billa sa rozptýlila medzi ne. Samotný Old Bill má už dva roky nového majiteľa, volá sa Fig Tree a v sobotu večer môžete pokojne obsadiť polovicu pubu: natrieskaná miestnosť plná veselých ľudí je už dávno preč. Cestou domov si možno dáte hranolčeky a burger v niektorom z nových indických Take-a-way, ale podchodu sa radšej vyhnite. Noví majitelia si so sebou priniesli nielen podnikateľský zámer, ale aj svojich pubertálnych potomkov, ktorí sa v tlupách (a zjavne zdrogovaní) potulujú po nočných uliciach.

 Aj hlavná diskotéka Royal's má nové meno. Stále sa pred ňou síce tlačia skupinky mladučkých adeptiek na zábavu a stále sú odeté bez vkusu a s typicky anglickým zmyslom pre totálne podľahnutie sobotným nákupom. No dnes sú precízne prezerané po zuby ozbrojenou ochrankou v oblekoch.

 A preto v sobotu večer v Old Billovi Petru nehľadajte.

Martina Monošová

Martina Monošová

Bloger 
  • Počet článkov:  119
  •  | 
  • Páči sa:  0x

O všetkom krásnom alebo šokujúcom, čo ma prinútilo napísať o tom aj čosi iné ako román:-) Som autorka románov (nielen pre ženy): Lásky o piatej (2005, 2012), Anglické prebúdzania (2006), Klišé (2010), Zlodeji bozkov (2012), Sladké sny (2013), Lekcie z nenávisti (2013), Miluje-nemiluje, idem! (2014), Perly tej druhej (2014) Zoznam autorových rubrík:  Celkom mimoMixtúraOdraz spoločnostiMódaRecenzieSúkromnéO vzťahochNezaradené

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Tupou Ceruzou

Tupou Ceruzou

316 článkov
Věra Tepličková

Věra Tepličková

1,076 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karol Galek

Karol Galek

115 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu