Podídem bližšie a hneď je to jasné. Červená zástava - komunisti. No tak to si musím pozrieť.
Zamiešam sa medzi ľudí a obzerám sa. Väčšinou starší, skromnejšie oblečení, so zachmúrenými tvárami. Iba občas reagujú na slová rečníka v strednom veku, a vtedy ožijú a tlieskajú.
Chvíľočku vydržím a počúvam všedné stranícke frázy. Potom mi to však nedá a postaršieho dôchodcu držiaceho zástavu sa pýtam:
"Prepáčte, prosím, o gulagoch ste počuli?"
Chlapík na mňa zagáni, o chvíľočku mu to dôjde a odvrkne:
"Neotravuj!"
Ja sa nedám:
"Chcel by som len vedieť, či ste už niekedy počuli o ruských gulagoch?"
Okolostojaci sa začínajú mrviť a zazerať. Nastáva rozruch. Chlap so zástavou na niekoho kývne a už sa ku mne hrnú dvaja usporiadatelia.
"Hej, mladý, čo tu otravuješ, vypadni odtiaľto!"
Pokúšam sa vysvetliť, že chcem len jednoduchú odpoveď na moju otázku, ale nie je s nimi reč. Strkajú do mňa, vytláčajú ma na okraj.
Odchádzam. Míting ďalej pokračuje, už nikto neruší.
A čo vy, viete niečo o ruských gulagoch?
