Tak prišla za mnou a cez ústa mojho dobrého kamaráta ma presviedčala, že teraz je tá pravá chvíľa zapojiť sa a byť užitočný.
Nuž som sa zapojil - vycestoval, delegoval sa, volil a nakoniec aj zvolil prvého a jediného správneho Predsedu.
Predseda sa búchal do pŕs, zanietene vykrikoval, dušoval sa, takže som hneď zistil, že len ON je ten správny a len NAŠA strana je tá vyvolená.
Potom sme išli domov (zatiaľ čo papaláši sa vrátili do svojich televízií) a o trošku neskôr som vyfasoval vedierko s lepidlom, štetku a už som lepil.
Jeden plagát na autobusovú zastávku, desať plagátov na kandelábre, sto plagátov hocikde, tisíc plagátov všade...
Bola mi zima, chcel som ísť domov, a tak som tie plagáty šmaril do koša.
A vtedy som sa dostal na šikmú plochu. Odvtedy som bol dvojitým agentom v našej organizácii.
Uškŕňal som sa, keď si moji spolučlenovia začali rozdeľovať budúce posty.
Smial som sa, keď sa začali navzájom ohovárať.
Rehlil som sa, keď sa dohovárali, koho treba "odfajčiť".
Nakoniec som im tú peknú kartičku, kde predtým bola moja fotka, vrátil späť.
A strana si vydýchla. Zbavila sa podvratných živlov, ktoré jej bránili v rozlete, takže mohla posilnená zaútočiť na najvyššie pozície.
Aj zaútočila, aj sa tam dostala, aj vládla, aj tak dopadla.
Toto je môj malý príbeh, ako som do niečoho stúpil a bola to poriadna strana.
Milý môj kamarát!
Keď ma nabudúce budeš lanáriť, dones mi rovno to h***o, úšetríme si kopec času.
