Naša škola (slohová práca)

Ešte pre dvoma rokmi bolo pri škole veľké futbalové ihrisko. Chodili sme tam skoro každé popoludnie.
Ihrisko bolo často zarastené vysokou trávou, ale nám to neprekážalo. Vždy tam bolo veľa detí aj dospelých.
Potom však niekto povedal, že je to tam nebezpečné a preto radšej ihrisko predali. Môj oco hovorí, že rodičia sa to dozvedeli, až keď bolo neskoro, ale pani riaditeľka povedala, že tie byty, ktoré tam stavajú, sú veľmi potrebné. Stavebná firma, ktorá kúpila pozemok, nám tesne vedľa školy postavila malé ihrisko, ktoré je veľmi moderné a preto tam môžeme ísť iba s pani učiteľkou. Nám to však neprekáža, lebo na stavbe sa dá lepšie zahrať.

My sme vôbec moderná škola. Máme tu dosť veľa počítačov. Počítače sú veľmi drahé a preto ich môžeme používať iba niekedy, lebo by sme ich pokazili. Ja nechodím na počítačový krúžok, ale na počitač som sa dostal už dvakrát. Raz cez malú prestávku v septembri a potom cez veľkú tesne pred Vianocami. Môj kamarát Fero mi aj trochu závidí, lebo on tam nebol ani raz.

Náš pán triedny učiteľ je veľmi dobrý a je s ním zábava. Len niekedy je smutný a hovorí, že radšej by robil dlaždiča v Rakúsku. Povedal, že po prázdninách sa na to vykašle. Tak neviem.

Musím sa priznať, že som dostal riaditeľské pokarhanie. Učím sa celkom dobre (dvojky, trojky), ale niekedy niečomu nerozumiem a keď sa spýtam, tak učitelia hovoria, že som drzý. Asi majú pravdu. Sľubujem, že sa polepším a nebudem sa pýtať nič. Veď na vysvedčení aj tak budem mať maximálne dve trojky a na gymnázium do Rajca ma isto zoberú. Vraj je tam dobrá partia a nikto sa nič neučí. Už sa teším - to bude život!