dnes sme z porta vysli skor ako inokedy. rychlo sme zaliali dajakecereali, sadli do auta a fujazdili do Bragy. Je to take mesto asihodinu od Porta. Fernanda nam to tam chcela ukaza, lebo vraj tamvzniklo portugalsko, tam sa zacala ich viera a vsetko. Vsetko velmistare, na jednom namesti aj tri kostoly, abz si ludia mohli vybrat.medzi dvoma obchodmi so spodnym pradlom obchod so svatymi vecami,porcelanovymi mariami a jezismi, ruzence, kadejake rucha s velikanskymkrizom…pre turistov. toto mesto je posadnute bohom. bojim sa toho.vsade nejake trpiace tvare svetcov…ale sranda, ze tie marie maju uplneine tvare ako u nas. take portugalske. trosku tmavsie, veselsie a svacsimi ocami…a brunetky.
nakoniec sme sa stretli s Marthou. Je to take dievca, co ma velkyproblem s chodenim, pretoze sa jej vraj vobec netvoria svaly. vybralisme sa vsetci spolu na jeden kopec. nasli sme tam taky vytah. jeniekedy z roku 1882 a pohanany vodou. fakt fasa system. su to take dvebudky spojene lanom a do jednej sa naleje voda a potom to vynesie druhubudku hore…a tak. velka sranda. hore bol samozrejme mega kostol,predajna so svatymi vecami a obrovity barokovy park. celkom fasa, lenked uz vidi clovek tolko vela peknych veci okolo asi 5.den, tak to aninechce fotit. marthe sme pomahali dostat sa po vsetkych schodoch hore.vynasali sme ju na rukach…myslela som ze ma zlomi. ale ju by istotnezlomilo. som strasne rada, ze mam take nohy, ktore ma odnesu kam chcem.hore sa ludia clnkovali a tak…
v meste sme sa naobedovali. po vcerajsku nemam chut skusat ziadnetradicne speciality porta, lebo fazulova omajda s kadejakymi slizkymidrzkami mi moc neprospela… teda..ked ma fernanda videla, tak vymenilasvoje kuracie drzky za moje kravske. fuj. myslela som, ze som uz dostvelka na to, aby som neodvravala, ale nad tym tanierom ma pekne naplo avyhrkli mi slzy. ale dnes to bolo v pohac. vsadila som na vyprazanurybu a rusky salat, ktory maju iba v portugalsku. za tym malilinkepicolo s kopou cukru a bez mlieka. kto pije s mliekom, je sracka.
pri obede sme naucili fernandu nadavat po slovensky. bola velmi rada acely cas to vykrikovala po uliciach. ja uz viem, ako sa volalo tohnusne jedlo…to aby som vedela, co nechcem…tripos.
joão stichol, ujo prepol na spravy a ideme vecerat. slnko uz zaslo, a fernanda rodicom rozprava, aky bol tyzden…
…a ako nam nechutil tripos. jej sestra sa smeje a chapavo prikyvuje.
8. sep 2006 o 22:34
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 332x
Porto 8.september 2006..tu je o hodinu menej.
vsade tu rozvoniava vecera. fernanda vybera z pribornika vidlicky, noze pre celu rodinu a nas dvoch. vsetko to strngoce a vonia. ked sme vosli do dvora, bolo pocut, ako fernandina sestra vari. mala zapnutu vaznu hudbu a umyvala hrozno. vsade prekrasne svetlo a maly psik, ktory akoby sa spral v pracke. zo zeleneho dvora svieti luc toho najkrasieho slnka, ake sme v portugalsku stretli. durch cez obyvacku. prekrasny dom. operu vystriedala samba. hrozno na stole, vsetko svieti, po chvilke dojdu aj obaja rodicia a zoznamime sa. na klavesnici su nejake vlovky a tak, mame sa snazim po spanielsky povedat, ze maju krasny dom. je cely teply, priestranny a taky ich. fotky, palmy, sestrin chichot.
Pavlína Morháčová
Bloger
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(2)
