Otvorila oci. Vsetkoju bolelo. Citila sa strasne tazka a spomalena. Skusila prehltnut. Neslo to.Pocit, ze sa jej jazyk lepi na podnebie bol odporny. Vo vzduchu visel zapachliekov. Kovova chut v ustach znasobovala pocit smädu. Este horsie ako smäd boloto prazdno vo vnutri. Telo ju tupo bolelo.
“Pit,” vydralo sa jejz ust. Slova sa stratili v priestore, sama ich ledva zacula. Zdalo sa jej, zeich vyslovil niekto cudzi. V miestnosti sa rozpinalo polosero. Jemna mliecnaclona jej zastierala oci . Chcela siich posuchat opakom dlane, no ruky boli ako z olova.
Vpravo nad dverami zasklom zbadala na stene hodiny. Cisla nevidela. Nalomena zvisla ciarkauprostred jasne vravela ze je nieco pred siestou. To nie je mozne! Ved juzbalili pred obedom. Pamäta si, ze bola hladna. Kolegyni oznamila, ze zbehneeste na WC, vysla von a…. naraz si uvedomila, co savlastne stalo.
Citila sa stratena,opustena a prazdna.
Zlava zacula vzdialenynechutny vysoky ton. Tiiiiiiiiiiiiiiiii. Naskocila jej husia koza. Skusilapootocit aspon oci, otocit hlavu sa jej nepodarilo. Vedela vsak, ze tamnedaleko nej niekto zomiera. Poznala tento ton z oblubenej Pohotovosti.
Preco to nemoze pipatu mna?!!!! pomyslela sisebecky.
Lezala a zelala si zaspat navzdy, aby nemusela na nic mysliet.
Nedarilo sa jej to.Vnimala pravidelny tikot pristrojov za jej hlavou. O chvilu otocila oci khodinam znova. Ukazovali stvrt na sedem. To nie je mozne, ved som tu uz celuvecnost.
Suchym jazykom siolizla popraskane pery. Nepomohlo to.
Dlanou si pomaly siahlana brucho a zacala plakat. Slzy necitila. Necitila vobec nic len bolavuprazdnotu. V duchu si neustale kladla si otazku, naktoru vedel odpoved snad len Boh. Mozno ani on nie…
******
“Ano, za desatminut som tam.”
Zobral mobil,vytukal cislo…the number you have dial is not ...try thenlater…..
“Doparoma!”
Polozil telefon,odlozil pracu a pobral sa s nevolou cez chodbu ksefovmu hniezdocku.
“Sefe potrebovalby som hned odist domov,”oznamoval Dusan hned ako vosiel do kancelarie sefa.
Ako nerad ho o niecoprosil. Nemal rad svojho sefa. Ale v malom meste velka sanca na dobre platenupracu a sympatickeho sefa sa rovnala nule. Sef ako vzdy sedel v svojom kozennomkresle, za nim na stene visel obraz velmi podobny vykresu, aky priniesom malyMatus zo skolky. No co uz, akosi mu nebolo nadelene z vytvarneho umeleckehocitenia.
“Hej? Stalo sa daco?” zatiaholsef a ani oci nezdvihol od stola.
Dusan strhol oci odobrazu a zacal vysvetlovat.
“Klara nevyzdvihlamalych zo skolky, prave mi volali , musim tam hnedist.
“Ano? A pridete este?”konecne zdvihol oci od Noveho Casu a zadival sa naDusana.
“No… dnes asi uznie….” Ako sa moze tak blbo pytat, vsak je uz skoro sest hodin. Je pravda, zecasto pracovali dlho do noci, ale zo zaciatku iba ak mali nejaku surnu zakazku.Praca v reklamnej agenture sa mu vsak pacila. Klara sa obcas sice stazovala, zeho viac nevidi ako vidi, ale na strane druhej, nie kazdy simohol dovolit v dnesnej dobe chodit 2x do roka na dovolenku.
Ak by bola chcela,mohla zostat s chlapcami doma, ale ju to tahalo spät do prace.
Vtedy este netusili,ze po piatich mesiacoch po navrate do prace zase otehotnie. Nadsenimneprekvital, ked mu to oznamila. Keby mu bola oznamila, ze sito da vziat, nebol by jej branil. Skor naopak. Niezeby sidalsie dieta nemohli dovolit. No uz akosi nemal chut na na nocne vstavanie,zarabanie flasiek a rev babätka. Chlapci uz boli konecne odrasteni, uz sa dalo snimi nieco podniknut a nebolo treba vsade vlacit kocik a vybavu cajickov,masticiek a pampersiek.
******
Tana si oblieklanohavice a bluzku. Vzdy sa obliekala stroho. Malokedy sikupila nieco extravagantne. Prizrela sa k zrkadlu. Brrr, napriek svojmu veku jezase vyhadzana ako pubertacka. Ako vzdy o tomto case. Dufam, ze vydrzim aspondo poobedia.
Pubertu uz sice maladavno za sebou, ale jej hormony, to akosi nevedeli pochopit. Mozno by sa malazacat viac malovat, vsetky jej kolegyne sa licia. U nas v zborovni nenajdetelen riaditela a jednu zastupkynu, ale i zastupkyne vsemoznych kozmetickychfiriem. Porozpravam sa s Hankou, co by mi tak seklo, rozhodlasa. Ale ze ju to urobi krajsou o tom pochybovala. Mozno si ju este viac budumylit so ziackami, uz takto jej tosposobilo nemalo problemov. Mnohe gymnazistky vyzeraliovela starsie ako ona. Naposledy asi pred mesiacom, ked sla rano autobusom. Vruke pripravene peniaze na listok a vtom na nu vodic autobusu zahuci:preukazku! Civela na neho chvilu ako puk, pokym jej konecne zaplo. Nevedela, cisa ma skor smiat alebo plakat. Pocit, ze vsetci v autobuse cumeli len na nu,bohuzial nebol len pocitom. Nakoniec to vyriesila diplomaticky. V hlave sa jejvynaraju cervene usi sofera, ked zahlasila :Dakujem za kompliment, ale na kristove roky preukazku este nevydali.
A to bol len tenposledny trapas s jej vyzorom . Napriek tomu sa castocitila tak strasne stara.
Vo vrecku zapipalmobil. Vytiahla ho, precitala a pousmiala sa. Bol to Michal. Kto iny by jej uz v takuto dobu pisal. Rychlo natukalaodpoved a odoslala ju. Poslednych par mesiacov sa stal stalou sucastou dna. Den kedy spolu chvilunechatovali, sa jej ani neratal. Ak sajej nepodarilo este pred vyucovanim alebo po nom dostat na net,vymienali spolu aspon smsky.
Zobrala tasku,obliekla zeleny kabat a obula cizmy a vysla preddom.
Toto ma bytzima!? Na okraji cesty sa povalovali kusy spinaveho snehu, obloha bolaneurcitej sivej farby. Rozmyslala kedy naposledy boli bieleVianoce. Jedine, co nasvedcovalo , ze uz je 15. decembra bol mraz, ktory sa bez povolenianastahoval do jej cizmiciek. Pohybala prstami, aby sapresvedcila, ze ich tam este ma.
Do prace nemaladaleko. Mohla si vybrat 5 minut autobusom alebo 25minut peso. Dnes zvolila prechadzku. Pracovala ako ucitelka vmiestnom gymnaziu. Pred par rokmi, ked sem sama chodila, by si nebola verila, ze tu raz bude ucit. Ucitelka bolo to posledne co by sipred par rokmi bola zvolila ako povolanie. Ale ma dnes clovek moznost si vyberat?
“Do triedy studenti,uz ste pripraveni na hodinu?”
“Pani profesorka,aaale sak ved este nezvonilo.”
Nemala silu improtirecit. I tak by si nasli nieco, co by jej odpapulovali spät. Vbehlado kabinetu, zavesila kabat na vesiak a vlozila ho do strine. Kolegina uz bolav zborovni. Mobil zapipal znova. Premohla zvedavost a vypla ho skor ako si novu sms precitala. Dnes nie, dnes sa velmiponahlala. Chcela hovorit s riaditelom. V sobotu chcela navstivit kamosku,ktora bola doma z Nemecka a od kolegyne sa dozvedela, ze s nou riaditel rataako s dozorom na sobotnajsej akcii. Liezlo jej uz na nervy, ze ju vyuzivali navsetky aktivity, na ktore sa nikomu nechcelo ist. A to len z dovodu, ze bola“bez zaväzkov” ako to oni nazyvali. Akoby bolo povinnostou mat znamost aby malclovek pravo na volny cas. Rukou si upravila vlasy a vbehla do zborovne.
*******
“Dostal som smsod Martiny. Mam aj tebe zazelat stastny novy rok.” Podotkol Peter akoby mimochodom pri nedelnom obede.
“ Odkedy si s nou pises? Ako sa ma s tym svojim Cechunom? “pozrie Katka nabrata a dalej krmi malu Petu.
Peta ma uz 3 roky alestale sa poriadne sama nenaje. Starsia Lenka vyzera celkom ako svagor, ale Petaje ako mamina. Ani nie ako mamina ale ako on. Je to jeho milacik. Nielenze sa na nehopodoba, aj povahu ma ako on.
“ Co ja viem? Onanapisala, ja za to nemozem.“ odvetil Peter s plnymiustami.
“Preco si sa s nouvtedy rozisiel? ”
“Ja som sa s nounerozisiel. Ja som s nou ani poriadne nechodil. Par krat som ju odprevadil zdiskoteky. Nic viac. A nepozeraj na mna takto…” Peter stisol pery apozrel na sestru, ktora vedela viac ako si on chcelpripustit.
Keby asponneprovokovala. Ale Katka mala svojim sposobom pravdu. Nabral si este trochusalatu k mäsu , co mu zvysilo na tanieri. Uvedomil si,ze vlastne ani nevie ako to jedlo chuti. Odkedy vcera nasiel na stoliku mobil ssmskou od Tiny sa na nic nevedel sustredit. Tina bolaniekto, na koho nevedel, jednoducho nechcel zabudnut. Skoda, dnes by uzbol vsetko spravil inak ako vtedy. Vtedy bol iny. Za poslednych par rokov sadost zmenil. Myslel si, ze ma kopec kamosov. Az neskor zistil, ze to bolo jeho auto, s ktorym sa chceli kamaratit. Martina mnohym z nich nerezala. Aleto uz je jedno. Dnes kazdy z nich ma svoj zivot a aj ona je uz v Prahe. A on je tu sam … nonie je celkom sam. Mama je uz na dochodku a otec tu skor nie je ako je. OAlzheimerovi casto pocul, ale ze sa raz priamo bude dotykat jeho rodiny, nato nikdy ani nepomyslel. Vlastne dodnes nevie, co vsetko ta chorobaobnasa. Nema chut si chytit odbornu knizku a studovat, co ich este caka.
******
