Zrazu zazvoní telefón.
Jeden z tých, nie celkom milých hostí, sa otočí od ostatných a čosi mrmle. ,, Chlapi, nie sme tu správne. Jednotka AX, urýchlene sa presuňme na vyššie poschodie.“ So zahanbeným hlasom, podávajúc pomocnú ruku pánovi domu pri vstavaní, sa veliteľ jednotky ospravedlňuje. Vraj ich dvere sú veľmi podobné tým susedovým, ktorý za nimi prechováva rôzne druhy omamných látok. A keďže tieto dvere nemajú menovku, je celkom logické, že si ich pomýlili. So známym krédom : ,, Veď čoo?! To sa môže stať každému...“ zatvára za sebou dvere aj ten posledný mohykán spravodlivosti.
Policajný hovorca celú vec prekrútil v prospech zboru. Podľa neho sa do nesprávneho bytu policajti dostali po zazvonení a otvorení osobou z vnútra bytu, teda bez násilia. „Voči osobám, ktoré boli v tomto byte, zakročili policajti štandardným spôsobom “ Štandardný spôsob, neštandardné obete.
Výcvik dopadol úspešne, ale po svete si ešte stále poletúvali zdrogovaní, sfetovaní díleri. Tak teda na druhý pokus vyšli o poschodie vyššie, zazvonili, presne tak ako slušnosť káže a princíp ,, ani sa nepohni, lebo ťa odstrelím, zopakovali“ .
,, Hovorí sa, že do tretice všetko dobré, ale nám sa týchto nezbedníkov podarilo dolapiť už na druhý pokus. Takže opäť sme vykonali nadpriemernú robotu, mohlo by znieť vyhlásenie policajného hovorcu. Raz darmo, vtipy o policajtoch síce nie sú veľmi zdvorilé, ale o to viac sa preukazujú ako pravdivé.
Myslím, že tie koncoročné prémie si tento rok skutočne zaslúžia.
