Tržba, moja celodenná snaha, je výsledkom úžasného súzvuku a spolupráce dvoch elementov, bez ktorých by to nešlo. Sú tu plachí, hanbliví, peniazmi nezabezpečení konzumenti a v druhej, no neposlednej rade som tu ja. Mladá, šikovná, „najlepšia, akú doma máme“ dievčina, ktorá svoj strach z nepresného výdaja maskuje veselým smiechom a štipkou humoru.
Potom sú tu „nenápadní pozorovatelia“, muži, šikanovaní svojimi ženami, družkami a deťmi, ženy, ktorým sa už veľmi dávno vymyká spod kontroly chod domácnosti, tí, ktorí sa hanbia prísť a priznať slabú chvíľku, že aj oni by sa radi nechali poraziť alkoholom a na chvíľu si oddýchnuť od bežných starostí.
Áno, stánky už nie sú tým, čím bývali. Prvé, čo človek uvidí, keď nakukne do malého okienka sú cigarety a chľast. Nehovorím, že je to zlé, ani to, že ma to hnevá. Len konštatujem. Múdrejší prišli na to, že denná dávka novín už nie je ani tak dôležitá ako dopovanie stánku cigaretami a alkoholom. V malom meste, kde „ľudia nemajú peniaze“ a od čiernej tmy je väčšinu z nich len ťažko rozoznať je to proste tak. Ľudia, ktorí svoje potreby nedokážu ukájať zábavkami v posteli ich topia v malom poldecáčiku, ktorý nie je ani hoden svojho názvu (0,04). Malinký kúsok plastu za jednotnú cenu a s kolkom prepájajúcim viečko s nádobkou je tým „ pravým orechovým, pravým rumovým“, proste pravým začiatkom krásneho dňa.
– Ahoj moja, zase robíš?
– No, áno, iba v nedeľu sme zatvorení.
– A aký je dnes deň mojko? Pre mňa sú všetky rovnaké, mne sa už všetky zlievajú...
- Dnes je streda, pani.
– Streda? Ďakujem mojko, zahodíš prosím ťa ten kelímok? Tak a ja som si myslela, že dnes je štvrtok, tak teda to budeme plakať až zajtra... Hmm, no nič, ďakujem za rumík, vidíme sa zajtra, moja.
– Dovidenia, som si istá, že zajtra sa znova zastavíte.- A tak, medzi davom utrápených ľudí sa mi z dohľadu stráca moja kamoška, oblečená celá v čiernom, v ruke drží kyticu z párneho počtu bielych kvetov, prichystaná na pohreb, ísť si zaplakať za neboráčikom, ktorému sa už otvorila brána nebeská, na pohreb... ktorý............. bude až zajtra....
P.S. : česť výnimkám... J
