Po dlhšej odmlke sa tak odborná verejnosť dočkala ďalšieho populárno-vedeckého článku zo ženskej terra incognita. Kritika na seba nenechala dlho čakať. Príspevok závistlivo označila za "chaotické miešanie faktov a dojmov" a za "posledný klinec do Warlenheimovej rakvy", na čo maestro šibalsky reaguje slovami "strom poznáš po ovocí".
Emocionálna Katedra filozofickej fakulty Bolonskej univerzity, neslávne známa špecifikáciou spoločných znakov dobra a zla, v poslednom čísle prestížneho bulletinu Female science publikovala odvážny článok o výklade pojmu láska. Rozsiahly príspevok obsahuje i diskutabilné pasáže bohaté na metafory a personifikácie ako napr.: "láska kvitne v každom veku" alebo na inom mieste "láska je slepá", vďaka ktorým bol vedeckou komunitou razantne odmietnutý. Nasledujú vybrané časti z našej práce, ktorou chceme v tomto neúspechu priamo pokračovať.
Trendy súčasnej vedy
Nemenovaný čílsky veterinár pred časom poukázal na zaujímavú psychosomatickú zákonitosť pozorovanú u svojich pacientov. Zaľúbením, podľa jeho štúdií, sa mení skladba oka. Keď v samčekovi vzplanie cit lásky k samičke, pred jeho očnou šošovkou sa vytvorí rôsolovitý film deformujúci obraz dopadajúci na sietnicu. Postihnutý jedinec takto vidí objekt svojej túžby bez akýchkoľvek nedostatkov - v tzv. ružových odtieňoch. V našom laboratóriu sme potvrdili, že tento jav platí aj pre mužských jedincov. Domnievame sa, že to spôsobuje jeden zaznávaný hormón, v neskoršom veku zodpovedný za nutkanie klamať. Aj Stendhal [7] vo svojich esejach vyvodzuje, že pri zrode lásky berie subjekt viac do úvahy to, ako vidia objekt ostatní, než ako ho vidí sám.
Na základe týchto objavov si radikálne oportunistické združenie Proti proti davu, založené odporcami fínskeho hnutia Proti davu, v dnešnej dobe relativizmu uložilo za cieľ dokázať absolútnosť lásky. Bol to práve prívrženec tohto združenia, osočivo prezývaný "Narcis", ktorému sa v rámci pokusov materializovať emócie takmer podarilo objaviť chemický vzorec lásky. Žiaľ, po ťažkom období, kedy prežil trýzeň neopätovanej lásky (k sebe samému) svoju cennú dokumentáciu zničil. Zachovali sa nám len fragmenty, dostatočne motivujúce k hĺbkovému bádaniu tejto oblasti.
Cieľ výskumu
Paralelne s ich snažením sa aj časť nášho tímu rozhodla prispieť do svetovej vedeckej diskusie. Ako feminológovia sme sa nezamerali na lásku k životu a múdrosti (philosophia, gr.), priateľom a rodinným príslušníkom (philia, gr.) alebo k materiálnemu blahu či peniazom (mamónia, gr.), ale predovšetkým na lásku medzi mužom a ženou. Za cieľ sme si stanovili ohraničiť význam slova láska na základe štatistického vyhodnotenia aforizmov a prísloví od čias antiky po novovek. Súčasťou výskumu bol i experiment dokazujúci rozdiely v chápaní lásky. Čím je láska? A čím už nie? Podobné otázky sme si počas výskumu kládli stále častejšie.
Z rozsahu skúmanej problematiky sme vylúčili egoistickú sebalásku žien, nakoľko sa jedná iba o neuvedomené napodobňovanie lásky typicky prítomnej u mužov.
Experiment
Bagdadský Vesmírny program nám v rámci projektu vyraďovania zastaranej techniky láskavo poskytol náhlavnú EEG sondu vyhodnocujúcu zmeny v kolísavosti mozgových vĺn a zabezpečujúcu ich vizuálnu interpretáciu do obrazcov na veľkoplošnom displeji.
Rovných 47 mužských i ženských dobrovoľníkov počas jedného týždňa sadalo so sondou na hlave do kresla v našom laboratóriu, tematicky vyzdobenom realistickými modelmi srdcového svalu a príslušných aort či sadrovými soškami barokových amorkov. Kým začala účinkovať injekčne podaná omamná látka, dobrovoľníci boli vyzvaní k predstavám a voľným asociáciám na tému láska. Počas fázy ľahkého spánku reagovali pokusní jedinci nadvedomou mozgovou aktivitou, prenášanou na nástennú obrazovku.
V čase experimentu sa všetci vedci zhromaždili v tomto, časom značne vydýchanom, priestore a usilovne si zapisovali postrehy z neraz avantgardných obrazcov na veľkoplošnom displeji. Ten žiaľ sústavne vyhadzoval poistky, preto sme boli nútení výstup sondy redukciou pripojiť na meotar z kumbálu.
Rozličné vnímanie lásky
Obe pohlavia pojem láska vnímajú diametrálne odlišne. Keď mali sondu na hlavách ženy, na stenu sa premietali obrazce pripomínajúce impresionistické maľby, prevažovali teplé farby budiace dojem harmónie. Jeden člen nášho tímu, ktorý popri iných odboroch diaľkovo vyštudoval i históriu umenia, sa k tomu vyjadril veľmi ostro, keď svoje znechutenie vyjadril zvolaním tripletu "Fuj, gýč, hnus!".
U mužov, naopak, akoby sa prejavoval vzťah k vedecko-fantastičnu, obrazce nám pripomínali niečo ako čiernu dieru. Ďalší rozdiel sme pozorovali v dynamickosti obrazcov. Zatiaľ čo u žien sa neustále hýbali a menili tvar, mužské predstavy na tému láska boli veľmi statické. V dotazníku spätnej väzby boli ženské dobrovoľníčky neskromne presvedčené, že to dokazuje ich schopnosť milovať skutkom a nie len slovom.
Paradox lásky v priebehu vekov
Štúdie archaických zvitkov [4] poukázali na skutočnosť, že chápanie pojmu láska sa mení i v závislosti od historickej etapy. Kontext, v akom sa o láske v dnešnej dobe v médiách prevažne píše a hovorí, je len málo podobný jej pôvodnému významu, za ktorý veda považuje prvú zmienku o láske zaznamenanú klinovým písmom (sumersko-akkádsky dialekt) na hlinenej tabuľke nájdenej v okolí prameňa Medokýša. Táto prvá definícia lásky (stretneme sa i s termínom rýdza ľúbosť) je z väčšej časti nečitateľná. Čo však nie je v silách archeológov, to si môžeme s odvahou domyslieť. Tu uvedieme všeobecne akceptovaný voľný preklad textu vrátane nečitateľných miest: "Rýdza ľúbosť je ... Taká láska ... je to akoby ... naveky ... už nikdy viac". Pozornému čitateľovi isto neunikol skrytý význam. Je dokonca natoľko skrytý, že sa samotná skrytosť s láskou spája. V dnešnom rebríčku citov láska síce zaberá popredné miesta, ale nie v tomto svojom pôvodnom význame, v porovnaní s ktorým je jej dnešné spopularizované ponímanie značne pokrivené.
Iba žena je schopná ľúbiť čistou formou
Podľa mezopotámsko-medokýšskej definície lásky jej nebol spomedzi dobrovoľníkov schopný bez väčšieho premáhania žiaden muž. Z podrobných dotazníkov totiž nepriamo vyplynulo, že sa muži lásku od žien snažia iba "odkukať". Zámerne zisťujú prejavy lásky, na ktoré ich partnerka kladne reaguje a umelo ich napodobňujú, sledujúc svoje vlastné záujmy.
Ženská vzorka však po zohľadnení korelačných odchýlok vykazovala v dosiahnutí rýdzej ľúbosti 87% úspešnosť. Ako ale vysvitlo zo záverečnej panelovej diskusie, takáto láska vždy spôsobovala minimálne jednému zúčastnenému bolesť plynúcu z jej nepochopenia.
Pominuteľnosť lásky podľa jej charakteru
V priebehu experimentov došlo k výraznému rozporu medzi názormi mužskej a ženskej časti nášho tímu (nakoľko našu extrémistickú frakciu feminológie tvoria iba mužskí vedeckí pracovníci, označením "ženská časť tímu" rozumieme ich priateľky a jednu dôchodkyňu, ktorá toho času v laboratóriu vypomáhala s upratovaním). Rozpor spočíval v názore na expiráciu citu lásky podľa jej charakteru. Muži na základe nevyvrátiteľných dôkazov tvrdili, že trvácnosť bezpodmienečnej darujúcej lásky (agapé, gr.) je prediktívna a počíta sa na minúty, pričom hodnota vlastníckej náruživej lásky (eros, gr.) trvá s miernymi prerušeniami až do smrti či dokonca aj krátko po nej. Na dotieravé naliehanie ale predsa nechali vypracovať ďalšiu štúdiu, na základe ktorej museli uznať, že sa mýlili. Po vyhodnotení výsledkov sme rozdelili rozličné typy ponímania lásky do škály podľa doby jej trvania v závislosti na jej charaktere. Po zverejnení grafu (obr. 1) na nástenke vedľa automatu na kávu sa niektorí tvrdohlavejší kolegovia naďalej výsledku bránili a obviňovali ženy z tímu, že manipulujú krivkami (čo tie vzťahovačnejšie z nich pochopili ako pochvalu).
Obr. 1: Čas expirácie lásky podľa jej charakteru v rokoch
Záver experimentu potvrdil celkom iné predpoklady, než s akými sme doň vstupovali. Nie je vždy ľahké vyrovnať sa s novými, často nepríjemnými zisteniami, ale pravda nám nedovolí mlčať (názor na toto medzi nami nie je jednotný). Skutočne musíme bez zapýrenia konštatovať, že sebecká láska oproti bezpodmienečnej láske z časového hľadiska neobstojí. Medzi kolegami v tíme sa utešujeme povzbudivými slovami: "Nie všetko čo je prospešné a vznešené, musí trvať naveky".
Jurij Warlenheim
Referencie
1. Goethe, J. W.: Utrpení mladého Werthera, Aurora 2001
2. Chapman, G.: The Five Love Languages, 1994, Moody Press, ISBN: 1881273156
3. Mozart, W. A., Ponte, L.: Don Giovanni (prepis pražskej premiéry opery z r. 1787 z odposluchu)
4. Kumránske zvitky z jaskyne č. 4
5. Kol. autorov: Zrnká múdrosti o láske, 1961, Považan Print
6. Beatles: All you need is love, 1967, Capitol Records
7. Stendhal, J. W.: O láske
