V článku sa čo najobjektívnejšie vynasnažíme preniknúť do tajov tej časti ženského správania, skúmania ktorej sa bez zapýrenia vzdali aj tí najsebavedomejší spomedzi radov neofeminobehaviouristov. Nepredvídateľné ženské konanie - femina acta incognita. V odbornej cudzojazyčnej literatúre sa môžeme stretnúť s termínmi ako „unerwartete Tätigkeit der Frauen“ alebo dokonca „abrupt manners of wives“, ktorý konkretizuje náš problém na manželky. Rozhodli sme sa skompletizovať doterajšie relevantné poznatky a dať ich na exaktný základ. Vzhľadom na to, že to bola úloha neľahká, pre úzky kolektív nadšencov, ktorí sa jej ujali, predstavuje zavŕšenie celoživotného bádateľského úsilia. Naše zistenia chceme zanechať pre nasledujúce generácie ako ďalšie objavené čriepky do mozaiky poznania.
Chápanie tohto javu sa dá v podstate rozdeliť podľa dvoch skupín autorov. Jedni zmieneným pojmom charakterizujú nevedomé unáhlené rozhodnutia a skutky, ktoré nepredchádza žiaden pádny dôvod, druhí naopak zámerne mätúce správanie či úsilie nastoliť stimulujúci chaos a nepokoj. Oba tábory sa však zhodujú v tom, že podobné správanie u mužov doposiaľ nebolo pozorované.
Na tomto mieste nám dovoľte citovať úryvok z diela považovaného za uholný kameň našej tematiky. M. Horníček sa ako prvý osmelil vyjadriť, že „Můžeme odhadnout mnohé: směr nakopnutého míče, počet dešťových srážek v druhé čtvrtině příštího roku, chování určitého materiálu za určitých či dokonce neurčitých podmínek, náladu leoparda v příští minutě, dráhu meteoru, který se teď dal do pohybu, ale nemůžeme odhadnout nic z myšlení a konání ženy. Není tu pravidel ani norem, není stanoviska, z něhož by toto bylo pozorovatelné, není nic, čím by se řídilo, čemu by podléhalo, není pevného bodu, o který by se opíralo či který by uznávalo, není nic čemu by se podobalo či dalo připodobniti.“ [1]
Tak vystihnutú podstatu, samu hĺbku ženského princípu nemožno obsiahlejšie komentovať. Ničmenej, pozoruhodné je, že autor rozlišuje medzi neodhadnuteľným myslením a neodhadnuteľným konaním ženy. Vychádzame teda z toho, že keď sa latentné konanie prítomné ponajprv v myšlienke nezrealizuje v čine, ale sa zabudne alebo zapudí, nie je životu nebezpečné. Problém ale naďalej ostáva v tom, že interferujúca myšlienka (i keď neuskutočnená) málokedy abstrahuje bez toho, že by bola vyslovená. Za túto výhradne ženskú neschopnosť separovať myslenie a verbálny prejav je zodpovedný klk na koreni jazyka tvorený osobitným druhom hladkej svaloviny prítomnej iba u mäkkýšov.
Teória pojednávajúca o nepredvídateľnom ženskom konaní dáva odpoveď na nepredstaviteľné množstvo otázok (konkrétne na tri):
- Prečo muži často ľutujú slová, čo povedali, dávno predtým, než ich vyslovia.
- Prečo sa žena cíti ukrivdená, i keď si takýto stav spôsobí sama (tzv. Grohnova vnútrobežná slučka).
- Prečo nikdy neviete, či vás matka, manželka, sestra či dcéra za špinavý pásik na vani skritizuje alebo pochváli (potešená skutočnosťou, aké ste prasa).
Svetoznámy bukureštský feminológ a germanofil Carl Romanescu zdôvodňuje vo svojej filozofickej publikácii Aj príčiny majú svoje dôvody [2] motívy ženského nepredvídateľného konania nepopierateľnou snahou žien spestrovať okolitý život, činiť ho rôznorodým, nestálym, – a teda atraktívnym a vzrušujúcim. Údajne tým popierajú vrodený dynamický rigidný stereotyp a tak medzi týmito dvoma protichodnými silami vzniká životná energia, z ktorej čerpajú (a ktorú mnohokrát iným odoberajú – pozn. anonym). Odvolávajúc sa na preslulú Bergmannovu štatistiku dodáva, že tento hlboko v podvedomí zakotvený trend treba prijať pokojne a vyrovnane, nanajvýš ak, citujem, so zahryznutím sa do spodnej pery. Nekompromisnú kritiku prehnaných nevhodných ženských reakcií neodporúča - je len motorovým olejom do ohňa a pôsobí kontraefektívne a kontrafinálne.
Romanescu zastáva názor, že napriek tomu, že sú ženy schopné sebareflexie, dokážu viackrát zopakovať tú istú chybu. Vedený touto skutočnosťou, predkladá diskutabilný model poruchy spätného určovania (Back formation failure model) (obr. 1).
Obr. 1: Model poruchy spätného určovania
Najväčšou neznámou je prirodzene fáza zvratu. Čo môže spôsobiť tak poskromne zmyslu dávajúcu neschopnosť nahradiť ďalšie omyly úspechom, resp. sa omylu vyhnúť? Domnievame sa, že je to práve nepredvídateľné ženské konanie, či už zámerné alebo neuvedomené. K tejto téze sme plánovali dospieť vylučovacou metódou. Keď sme napokon bezvýsledne vylúčili aj samotnú metódu, pristúpili sme k losovacej metóde – napriek tomu, že ju mnohí výskumní pracovníci považujú za nemodernú.
Veríme, že sa nám podarilo vymedziť problém, ak už nie priamo ho definovať. Chceli sme tým nastoliť diskusiu medzinárodných rozmerov. Vopred ďakujeme za všetky vaše postrehy a príspevky, z ktorých čerpáme inšpiráciu i potešenie.
Jurij Warlenheim
Referencie
[1] Horníček, M.: Dobře utajené housle, Československý Spisovatel, Praha, 1967
[2] Romanescu, C.: Aj príčiny majú svoje dôvody, GipsyPrint, 2004
[3] Ďurgal, M.: Vzťah kozmetiky a predsudkov modernej ženy, In: Žena a život 2/1995
