V roku 1945 prevzala evidenciu, sprostredkovanie hudobníkov a umelcov HAU - Hudobná artistická ústredňa. V 60. rokoch sa preorganizovala na Koncertnú a divadelnú kanceláriu. V povojnovom čase musel každý profesionálny hudobník absolvovať kvalifikačné a rekvalifikačné skúšky hudobníkov z povolania. Na základe absolvovaných skúšok obdržal dekrét a bol zatriedený do kvalifikačnej triedy. V počiatočnom povojnovom období kvalifikačné komisie hodnotili aj hudobné formácie ako celok, jednalo sa viac-menej o amatérske hudobné skupiny, ktoré účinkovali príležitostne na rôznych zábavných podujatiach. V roku 1969 vznikla Slovenská umelecká agentúra Slovkoncert so svojim zahraničným oddelením, krátky čas aj s oddelením Slov tón pre sprostredkovanie hudobníkov a umelcov z povolania účinkujúcich hlavne v domácich stolových zariadeniach. Oddelenie IHČ (iná hudobná činnosť) bolo následníckou inštitúciou spravujúcou domáce účinkovania hudobníkov z povolania. Amatérske hudobné skupiny a rôzne hudobné formácie, napr. big beatové, mohli účinkovať pri Mestskom kultúrnom stredisku MDKO, kde mohli získať kvalifikačné ohodnotenie ako celok. Na základe ohodnotenia a evidencie mohli vykonávať hudobné produkcie, ako amatérske hudobné skupiny. Veľa krát sa udialo, že produkcie amatérskych hudobných skupín boli lepšie honorované, ako profesionálne hudobné súbory sprostredkované prostredníctvom Koncertnej a divadelnej kancelárie, alebo Slovkoncertom.Bolo to paradoxné, lebo v danom čase sa na hudobnú scénu dostávali okrem nadaných a ambicióznych mladých skupín a hudobníkov aj mnohí nekvalifikovaní amatéri, pre ktorých znamenala hudobná produkcia len finančné prilepšenie, neuvedomujúc si skutočnosť, že to negatívne vplývalo na úroveň a veľmi škodilo domácej hudobnej scéne. V oddeleniach agentúry Slovkoncert sa vystriedalo množstvo administratívnych síl na postoch riaditeľov, námestníkov, vedúcich oddelení, zahraničných referentov, aj skrachovaných straníckych kariéristov, pre ktorých bolo pôsobenie v umeleckej agentúre lukratívnym zamestnaním, odborníkov aj diletantov, ktorí sa často lepšie vyznali vo využití svojich pracovných pozícií ako v odbornosti náplne svojej práce a boli schopní sprostredkovať účinkovanie hudobného súboru niekde na Slovensku, inštrumentálne zloženého napr. iba z troch hráčov na kontrabas. Ale jedno meno sa spája s dejinami Slovkoncertu a jeho inštitučnými predchodcami od počiatkov - „pani Repiská“. Pani Repiská poznala 99% sprostredkovaných hudobníkov, mená ich príslušníkov rodín, dátumy narodenia, rodné čísla, civilný stav, počet detí, aj výšku sumy alimentov, a všetky ostatné informácie nepostrádateľné pre hudobníkov a ostatných zamestnancov agentúry.Bola „nenahraditeľná“ administratívna sila, večne kričiaca a rozčúlená nad neschopnosťou ostatného sveta, zamestnancov agentúry, odberateľov, hlavne hudobníkov, ale vždy pripravená pomôcť a nájsť schodné riešenie pre veľké i malé problémy. Osoba pani Repiskej a pracovná atmosféra ktorú šírila, pripomínala čas agentúr podobného zamerania zo starších amerických filmov. Pokračovanie budúci týždeň
Hudobné agentúry Slovenska v Bratislave – časť 1
Kaviarenskí hudobníci, umelci a interpreti pôsobiaci na Slovensku a v Bratislave boli už v 30. rokoch minulého storočia evidovaní a organizovaní Hudobnou komorou, ktorá sprostredkovávala angažmány jednotlivých hudobníkov, umelcov a súborov. Hudobníci boli jednotlivo kvalifikačne ohodnotení formou bodovania, mali svoje pracovné preukazy – knižky, kde sa zaznamenávali účinkovania, či angažmány hudobníka. Z obdobia 2. svetovej vojny ostalo v pamäti hudobníkov meno pán Poor, (hudobný agent) – sprostredkovateľ mnohých kaviarenských hudobníkov, nemecký kolaborant a spolupracovník tajnej polície, ktorý dopomohol v čase II. svetovej vojny viacerým hudobníkom nielen ku hudobným angažmánom, ale aj k väzeniu, transportu a nútenému pracovnému nasadeniu v „Tretej ríši“. (Po ukončení vojny ho stihol spravodlivý trest).
