Veľmi si mi chýbal. Predtým sme sa vídali každý deň, sedávala som u teba na vrátnici a ty si mi rozprával o svojom detstve, o svojom bratovi, dvojčaťu, ktorý už zomrel a o svojom živote, koľko chýb si stihol porobiť. Vždy keď mi bolo pre niečo smutno, bol si tam. Sedel si na vrátnici a rozprával a ja som zabudla na všetko zlé. Pamätám si ako si sa na mňa posledný krát usmial. Býval si už na novom byte, sám. Podával si mi čokoládu a ja keby som bola vedela, že je to posledný krát kedy ťa uvidím, určite by som ťa objala a povedala ti ako veľa pre mňa znamenáš. Potom som prišla, stála som blízko tvojej vrátnice, keď ku mne prišiel starček ktorý ťa po tvojom odchode zastúpil. Vedel ako veľmi ťa mám rada. Pamätám si ako som sa usmievala. Bola som veľmi veselá, už neviem prečo. Podišiel ku mne a povedal: Asi nevieš, že Cyril zomrel. V tej chvíli akoby mi stuhla krv, prestala som na chvíľku dýchať a telom mi prebehlo milión zimomriaviek. Zmohla som sa len na KEDY A AKO? Našli ťa v tvojom byte, po niekoľkých dňoch, policajti vykopli dvere a našli ťa tam. Aj po 8 rokoch sa mi stále ťažko dýcha, keď na to myslím. Zrejme to bol infarkt, začal si znovu piť a ja som preklínala v tej chvíli všetok alkohol na svete. Paradoxne ho preklínam aj teraz, keď mi zobral ďalšieho blízkeho človeka. Neviem kde bol pohreb, kto ťa pochoval, či tvoja dcéra alebo vôbec nikto. Ani neviem kde ležíš. Za žiadnym mŕtvym členom rodiny som tak veľmi neplakala ako vtedy za tebou. Preplakala som celú noc. Jedna hviezda na nebi je tvoja. Tá čo je ku mne najbližšie a ja vždy keď je na nebi myslím na teba. A verím tomu, že mi tam z hora pomáhaš práve ty. Bol si mi ako... ani neviem ako to nazvať. Otec, starý otec, priateľ? Bol si pre mňa výnimočný a viem, že už takého človeka nikdy nestretnem.
Práve teraz mi chýbaš asi najviac.
