Stimuly ako také, zohrávajú pre správne fungovanie nášho organizmu nemalú úlohu. A to nie len čo sa imunitného systému týka, ale vlastne v rámci celého organizmu. Celý náš organizmus je riadený chemickými procesmi za pomoci hormónov cez žľazy, a tie sú zas riadené nadradenou žľazou v tele menom hypofýza. Hypofýza je akousi výkonnou mocou v našom organizme, ktorá dohliada na poriadok a v podstate je sprostredkovateľom príkazov od nášho riadiaceho centra – mozgu.
Mozog, rovnako ako bývalá vláda Róberta Fica funguje dosť úsporne a lakomo. Pokiaľ vyslovene niekde niečo nekolabuje a nevyžaduje nevyhnutné riešenie, tak do toho neinvestuje. Rovnako chamtivo sa chová aj mozog pri hospodárení s látkovou výbavou a energetickými procesmi v tele. Až keď je konkrétna časť organizmu, respektíve nášho metabolizmu vystavená miernym stresovým zaťažkávajúcim faktorom, až následne sa generuje metabolická podpora pre danú lokalitu. Pre správne fungovanie organizmu ako celku a nie len jeho imunitnej časti sú teda stimuly nevyhnutnosťou. Ako to vypadá v praxi?
Už v predchádzajúcom článku /Ako sa náš organizmus bráni proti vírusom?/sme spomínali, že cca až 80 percent DNA v našom organizme je zbalených krátkymi bielkovinovými molekulami menom históny do terciálneho nepoužiteľného zakrivenia našej DNA. Jedná sa o cudzorodú, ale aj našu vlastnú evolučnú DNA. Nájdeme tam teda prepisy pre náš evolučný chvost, žiabre a ďalšie procesy, ktoré zohrávali úlohu v našej minulosti. Nakoľko však sa jedná z dlhodobého hľadiska o nepotrebné sekvencie našej DNA, mozog sa takpovediac postaral o ich zbalenie. Zrejmý je však vplyv stimulov aj vzhľadom na ich krátkodobé pôsobenie, prípadné nepôsobenie. V rámci nášho organizmu, všetko čo nie je vystavené patričnej záťaži atrofuje, inhibuje, prípadne je inak postúpne potlačané. Naopak ku progressu sa dostaneme práve správnou a hlavne postupnou stimuláciou, ktorá daný proces, či systém v našom organizme nijak nepoškodí, ale vystaví miernemu stresu, ktorý vyvolá následnú odozvu.
Ako som uviedol, v podstate na tomto princípe potláčania nepotrebných procesov a progresie aktívnych procesov funguje celý náš organizmus. Takže je nespočetne veľa príkladov, ktoré možno mnohokrát pozorujete aj sami na sebe. Rast svalov je vyvolaný tým, že sval vystavíte stresu, záťaži. Bez zaťažovania naopak dochádza k postupnému atrofovaniu svalovej hmoty. Rovnako zvýšená pigmentácia vašej pokožky a zmeny s tým súvisiace sú badateľné aj v rámci života jedného jedinca. Teda nejedná sa len o dlhodobé evolučné zmeny v rámci rasového rozlíšenia vzhľadom na odlišné lokality ich rozšírenia, ale skutočne vieme pozorovateľné zmeny badať aj sami na sebe, pokiaľ sa budeme postupne vystavovať opatrnému otužovaniu slnečnými lúčmi. Známe sú napríklad prípady, kedy vojaci pri výkone svojej dvojročnej vojenskej služby prišli o pokrývku hlavy a vytvorilo sa im takzvané koleso kopirujúce uloženie vojenskej čiapky na hlave. K čomu sú nám vlasy, pokiaľ sa ich funkcia vytratí. Odkedy sa ľudstvo zameralo na varenú mäkkú stravu, celý čelustný aparát vrátane zubov výrazne ochabol. Kompletný vzorec zubov u dospelého človeka sa stáva pomaly, ale isto vzácnosťou. No takto by sme skutočne mohli postupovať od hora až dole celým naším telom, a rovnako ako to funguje aj u na oko pozorovateľných znakoch, rovnako to funguje aj vo vnútri nášho organizmu. Náš organizmus si napríklad veľmi rýchlo zvyká na externý príjem hormónov. Preto ľudia, napríklad športovci ktorí berú priamo testosterón, prípadne iné hormóny na rast svalov, rovnako ako pacienti, ktorým hormóny predpisujú lekári, musia skutočne užívať hormóny obozretne a s prerušovaním. Ich dlhodobejšie užívaniu vedie k takzvanému uspaniu žliaz a ich sekrécie daných hormónov v našom organizme. Postupne tak vzniká závislosť na externom príjme.
