Zopár mesiacov pred týmto určite zaujímavým duelom sa začali mobilizovať fanúšikovia klubov z celého Slovenska. Už len prvotná myšlienka spojiť aspoň na zopár okamihov „bílych andelov“ z Trnavy, „šošonov“ zo Žiliny či slovanistov alebo košičanov bola pre autorov myšlienky výzvou do boja. Výber miesta pod veľkou svetelnou tabuľou bol už na základe tradície tou jedinou správnou voľbou. Príprava choreografie, konzultácie s vedením SFZ neboli ľahkým orieškom na rozlúsknutie, veď všetko treba zaplatiť. Niečo prišlo z dobrovoľných príspevkov fanúšikov, určitú (a nie zanedbateľnú) poskytlo vedenie SFZ. Dala sa ušiť slovenská zástava (tzv.sektorovka), nakúpili sa nádherné červené bengálske ohne, pripravili sa igelitové pásy a balóniky v národných farbách a k dotiahnutiu programu boli k dispozícii aj biele pásky. Aby to všetko aj ako-tak vyzeralo v celom sektore DS bol na každom sedadle návod na použitie, resp. žiadosť o spoluprácu, kde bolo popísané čo v akom poradí a kedy sa bude diať.
Táto prezentácia slovenského fanúšika bola veľmi podarenou akciou na prezentáciu pred celým svetom, keďže zábery zo zápasu sa vysieli vo veľkom množstve krajín na zemeguli. Avšak choreografia je jedna vec, povzbudzovanie a nálada na tribúnach je vec druhá.
V celom sektore to vrelo, pokiaľ sa dialo niečo, čo za nich pripravil niekto a čo na Slovensku v takomto meradle ešte asi nevideli a nezažili. Pomimo tohto diania sa ale jasne ukázal, že na Slovensku je stále veľmi početná skupina tzv. divákov a len málo zastúpená skupina tzv. fanúšikov. Kým fanúšik má snahu v každom momente si čo i len hrdlo vykričať a ruky vytlieskať, oproti tomu divák si príde posedieť ako do kostola, lúskať slnečnicu či tekvicu a z času na čas odmeniť aktérov stretnutia potleskom, najmä po gólovej príležitosti. Aby to nebolo všetko, tak dokonca hrubými nadávkami kvitujú návštevníka stretnutia značky fanúšik, keď zvýši hladinu zvuku nad určitú decibelovú hranicu. A tak to konečnom dôsledku v určitých momentoch na našom zápase vyzeralo ako na pohrebe.
Nastáva však otázka: „Potrebujú naši reprezentanti viac diváka alebo fanúšika?“ Odpoveď nech si nájde každý sám. Môj názor už je z textu zjavný. Určite nežiadam aby na stretnutia divák nechodil, no mal by mať aspoň štipku či už porozumenia, či skôr až uznania, že sa nájde aj niekto, kto sa snaží aktívne podporiť toho či toho športovca alebo tím. Alebo je divák až natoľko egoista, že hľadí len na svoje záujmy a pohodlie a všetko ostatné je mu ukradnuté?
