Dávajú výpovede, nie však preto, že by sa im nechcelo pracovať.
Už nejeden piatok pracujem v nemocnici, ale nepamätám sa na deň, kedy by sestra nebola pri pacientovi. Bez sestier nemocnice a ani ambulancie nemôžu fungovať. Rovnako aj pacient je bez nich stratený. V procese starostlivosti o chorého človeka sú jednoducho nenahraditeľné.
Napriek ich záslužnej práci sa akosi roky zabúda, že aj ony sú ľudské bytosti. Rovnako ako majú svoje práva pacienti, majú ich mať aj sestry. Roky s pokoru prosili, žiadali a roznášali kus svojho srdca medzi chorými v strachu o zdravie a život. Každodenne odchádzali k svojim rodinám a deťom fyzicky unavené, preťažené, nesúc si v mysli ťažké osudy pacientov. Odmenou im boli len sľuby.
Dnes sú sestry vysokoškolsky vzdelané ženy a matky. Väčšina z nich sú bakalárky a magistry. Namiesto zvyšovania ich kompetencií im pribúda papierovej práce, ktorá ochudobňuje pacienta. Mnohí zamestnávatelia z nich urobili polovičné sekretárky a veľakrát musia robiť aj prácu nižšieho zdravotníckeho personálu. Namiesto zvyšovania kompetencií sa dočkali len degradácie. Všetko má svoje hranice a rovnako aj trpezlivosť.
Nie je to tak dávno, čo získali 250 000 podpisov od občanov pod petíciu za podporu ich oprávnených požiadaviek. Nechcú veľa, len slušnú plácu za ich obetavú prácu. Vybojovali si zákon, ktorý obratom zrušil ústavný súd ako nesystémový a finančne nepodložený. Vláda mala štyri roky na to, aby zákon prerobila. Stačilo pôvodný rozšíriť tak, aby zahrňoval aj ostatných zdravotníckych pracovníkov s ponechaním odmeňovania podľa rokov zdravotníckej praxe.
Teda každé tri roky praxe zvyšovanie platu o 0,03 percenta priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Inak povedané raz za tri roky zvýšenie o necelých 30 euro. Alebo po 30 rokoch záslužnej prace vyšší plat o 300 euro. Rozmenené na drobné v priemere zvyšovanie mesačného platu každoročne o 10 euro v hrubom. Zdá sa až absurdné, aby pre 10 euro mesačne dávali výpovede.
Myslím si, že tu vôbec nejde o tých, s prepáčením, smiešnych 10 euro, ale o princíp. Už jednoducho nevládzu, už majú dosť prehliadania, a tak hrdo zdvihli hlavy. Sú matkami a musia byť aj vzormi pre svoje ratolesti. Konajú síce nátlakovo, ale čestne, lebo inak nemôžu. Nepriamo ukazujú príklad svojim deťom, aby sa im hrdo mohli pozerať do očí. Rozhodli sa pre hru vabank, riskovať pre lepšiu budúcnosť slovenského pacienta.
Môže sa zdať, že tisícka sestier na Slovensku je nič. Avšak opak je pravdou. Podľa štatistiky OECD u nás pripadá na 1000 obyvateľov necelých 6 sestier. Len v susednom Česku je to viac ako 8, v Nemecku 13 a Švajčiarsku takmer 18. Z tohto porovnania musí byť každému jasné, že už dnes by sme, naopak, potrebovali minimálne tisíc nových sestier.
Lekár bez sestry na ambulancii, oddelení či operačnej sále je rovnako stratený ako pacient. Od nás si sestry zaslúžia veľké ďakujem za ich obetavú prácu plnú empatie. Zaslúžia si úctu, pomoc a podporu. Vždy si ich prácu budem vážiť, lebo bez nich nemôžem vykonávať tú svoju. Jednoducho musíme ťahať za jeden koniec povrazu, aby v slovenských nemocniciach svitli lepšie časy pre chorého pacienta v strachu o zdravie a život.
